Efektívna komunikácia v zdravotníctve

Komunikujúce strany by sa mali navzájom rešpektovať, poznať svoje možnosti, potreby, ciele a vzájomné očakávania. Ak zlyhá čo len jedna z uvedených možností, komunikácia medzi dvomi stranami sa môže stať neefektívnou, ba môže dokonca vyústiť do konfliktu.

Hlavné príčiny neefektívnej komunikácie v zdravotníctve

Cieľ zdravotníka a pacienta je rovnaký, teda uzdravenie pacienta, alebo aspoň zlepšenie kvality jeho života po absolvovaní vyšetrenia a naordinovanej liečby. V praxi sa však často stáva, že názory oboch strán na spôsoby a možnosti, akými tento cieľ dosiahnuť čo najskôr a najefektívnejšie, sa diametrálne líšia. V čom je problém?

1. Prvý kontakt s pacientom alebo jeho príbuznými v zdravotníckom zariadení

Každé zdravotnícke zariadenie, bez ohľadu na to, či ide o ambulanciu, nemocnicu, štátne či súkromné, by malo svojich zamestnancov, najmä tých, ktorí prichádzajú do bezprostredného kontaktu s pacientmi, pravidelne školiť v komunikačných zručnostiach, čo sa však u nás deje len veľmi zriedkavo. Súkromné ambulancie na to nemajú čas ani prostriedky a veľké najmä štátne zdravotnícke zariadenia na túto formu výchovy a vzdelávania svojich zamestnancov často zabúdajú. Treba však mať na pamäti, a to by si mali vziať za svoje najmä riadiaci pracovníci zdravotníckych zariadení, že imidž tohto zariadenia tvorí ten jeho pracovník, ktorý sa prvý stretne s pacientom. V ambulancii je to spravidla sestra, no v nemocnici to môže byť aj vrátnik, člen bezpečnostnej služby alebo informátor. Ak pacient alebo návštevník zdravotníckeho zariadenia už pri vstupe doň nadobudne zlý dojem, alebo má nepríjemnú skúsenosť „vďaka“ nevrlému prístupu prvého zamestnanca zdravotníckeho zariadenia, ktorý s ním príde do kontaktu, môže to rapídne ovplyvniť jeho celkový dojem z pobytu a liečby v tomto zariadení.

2. Paternalistický prístup zdravotníka k pacientovi

Ten ešte stále pretrváva, najmä u staršej generácie zdravotníkov. Ak sa však starší zdravotník (lekár) stretne s mladším informovaným pacientom a zdravotník nie je ochotný s ním o jeho zdravotnom probléme diskutovať, navrhnúť mu iný spôsob diagnostiky alebo liečby ako ten, ktorý pacientovi vybral on sám, nastáva problém, ktorý môže skončiť zle pre obe strany. Ak lekár neurobí patričnú sebareflexiu, pacient ho skôr či neskôr „roznosí“ na rôznych webových stránkach alebo sociálnych sieťach, prípadne od neho odíde. Zabrániť tomu lekár môže len zmenou vlastného správania.

3. Nedostatočné poučenie pacienta o vyšetrení a liečbe

Ak vyšetrenie prebehne bez komplikácií a liečba prinesie požadovaný efekt bez vedľajších účinkov, zdanlivo sa nič nedeje, pretože pacient ujmu neutrpel a nemá dôvod sa sťažovať. Ale ak nastane problém, poškodenie zdravia pacienta