Do zdravotníctva dávame menej ako Česko

Do hľadania súladu medzi zdrojmi a potrebami je zapojených viac faktorov ako len mechanické a nepopulárne zvyšovanie zdravotných odvodov. Úroveň organizácie práce, zdravotnej prevencie, tlak na hospodárnosť sú významné činitele zdravotnej politiky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k poznaniu, že efektívne minuté euro prináša vyššiu hodnotu za peniaze ako dve eurá vynaložené neefektívne. S týmto vedomím Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pripravil niekoľko údajov na porovnanie z oblasti verejného zdravotného poistenia medzi Slovenskom a Českou republikou. Vychádza z nich, že do českého zdravotníctva naďalej plynie viac zdrojov ako na Slovensku. Financovanie verejného zdravotného poistenia na Slovensku je ekonomicky aktívnymi poistencami („EAP“) zabezpečované platbou poistného, ktorá sa vyberá formou zdravotných odvodov. Za približne 56 % poistencov platí poistné štát. Ide najmä o dôchodcov, deti, študentov, matky na materskej a rodičovskej dovolenke a nezamestnaných evidovaných na úrade práce. Poistné platené štátom za takýchto poistencov dosiahlo na Slovensku v roku 2023 sumu 2,081 miliardy eur, čo predstavovalo 29 % z celkového verejného zdravotného poistenia. Táto suma bola určená tak, aby spolu so zdravotnými odvodmi ekonomicky aktívnych občanov pokryla očakávané výdavky verejného zdravotného systému. Od roku 2024 sa pri platbe za poistencov štátu uplatňuje sadzba vo výške 4,5 % z vymeriavacieho základu, ktorým je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy spred 2 rokov. Výška sadzby v roku 2025 by mala zostať na rovnakej úrovni, t. j. 4,5 %, od roku 2026 by sa mala zvýšiť na 5 %.