Rómska mediácia v zdravotníctve

Doterajšie skúsenosti z práce s rómskou komunitou, aj mimo zdravotníckeho priestoru, ukázali „inakosť“ Rómov v ich pohľade na svet, v ich kultúre, spoločenských, rodových a rodinných väzbách, v ich špecifickej morálke a životnej filozofii. Nútené prispôsobovanie, prevýchova na spôsob „väčšiny“, rómskemu etniku skôr škodí ako prospieva, preto je aj výsledok viac-menej negatívny. Funkčná a prijateľná je forma spolužitia pre obidve strany, ktorá bude podporovať všetko pozitívne z rómskej kultúry a pomáhať tak jeho rozvoju. Riešenie zlého zdravotného stavu Rómov je zložité a vyžaduje si spoluprácu všetkých zainteresovaných vrátane nastavenia kvalitnej, odbornej a efektívnej mediácie.

NIEKOĽKO POZNÁMOK K ŠPECIFIKÁM RÓMSKEJ RODINY

Spoločným znakom rómskeho etnického prostredia je organizovanosť podľa rodových klanov a rozdelenie podľa mnohých spoločenských vrstiev. Toto usporiadanie ovplyvňuje štruktúru rómskej komunity a súčasne je jedným z faktorov, ktorý dokáže naštartovať konflikty. Príslušnosť a blízky vzťah k rodine je najvyššou hodnotou každého Róma, odlúčenie od rodiny, napríklad z dôvodu hospitalizácie, môže spôsobiť diskomfort, nechuť spolupracovať so zdravotníckymi pracovníkmi, až agresivitu. Dôležitá je komunikácia s rodinou (choroba je totiž vnímaná ako problém celej rodiny) a vytipovanie „kľúčového“ člena rodiny, najmä z dôvodu poskytnutia relevantných zdravotníckych informácií. Rómska rodina je založená na patriarchálnom poriadku. O výchovu detí a chod domácnosti sa stará matka spolu s najstaršou dcérou, otec do výchovy synov vstupuje až neskôr. Najstaršia dcéra a syn čoskoro prijímajú časť úloh svojich rodičov. Rómske deti väčšinou nenavštevujú predškolské zariadenia, čo spôsobuje, že nemajú prakticky žiadnu skúsenosť s inými než rómskymi deťmi a s organizovanou kolektívnou činnosťou. Kľúčovým momentom pri výchove dieťaťa je jeho voľnosť a sloboda. Úcta k žene v komunite rastie, keď sa stane matkou a porodí viac detí, neplodná žena nemá prakticky žiadny spoločenský status. Rómovia si mimoriadne vážia a prejavujú úctu k svojim starším rodinným príslušníkom, čoho dôkazom je skutočnosť, že neumierajú opustení a odlúčení od rodiny v zariadeniach pre seniorov, ale doma obklopení rodinou. Spôsob života Rómov vedie ku strate zodpovednosti za svoj život, jednotlivec nenachádza individuálnu životnú ambíciu. Rómske myslenie je odrazom životného štýlu, príliš sa nezaberajú budúcnosťou a aktuálne riešenie problémov odkladajú na neskorší termín, resp. sa im začnú venovať až keď obyčajne býva príliš neskoro. [1]

POSTOJ K VLASTNÉMU ZDRAVIU A ZDRAVOTNEJ STAROSTLIVOSTI

Vo všeobecnosti je známe, že prístup Rómov k zdravotnej starostlivosti je horší ako u väčšinového obyvateľstva. Objektívne je táto skutočnosť podmienená nielen rôznymi prejavmi antirómizmu (hovoríme o ňom na inom mieste) pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, subjektívne horšou vzdelanostnou úrovňou rómskeho obyvateľstva, ktorá negatívne ovplyvňuje vnímanie zdravia, prevencie a zdravotnej starostlivosti ako takej. Rómovia často zdravotníckemu personálu nedôverujú, čo môže pri ich ošetrovaní viesť k problémom. Aj keď ich zdravotný stav nie je príliš vážny, majú veľké obavy z bolesti a smrti, často sa prejavujú ako veľmi emotívni pacienti s expresívnymi prejavmi. Rómovia považujú chorobu za nečistú silu z odlišného sveta, ktorá by nemala byť označená pravým menom, aby nebola privodená. Zdravie a prevencia u Rómov nie sú považované za prioritu, predmetom záujmu sa stávajú až v čase vypuknutia choroby. Ak počas liečby symptómy ochorenia ustúpia, pacienti prestávajú dodržiavať opatrenia a odporúčania zdravotníckych pracovníkov, pretože „choroba zmizla“. Niekoľko ďalších informácií:

• vyšší počet návštev praktického lekára a nižší v prípade špecializovanej a stomatologickej starostlivosti,
• vyššia kojenecká úmrtnosť ako je celonárodný priemer,
• nižšia stredná dĺžka života v porovnaní s väčšinovým obyvateľstvom,
• vyšší výskyt infekčných chorôb, najmä žltačky typu B a C,
• nedostatočné očkovanie detí,
• zlé stravovacie návyky,
• vysoká miera plodnosti začínajúca graviditou v nízkom veku, ktorá pokračuje aj do vyššej vekovej hranice,