Informovaný súhlas pacienta v zdravotníckych zariadeniach (I.)

Informovaný súhlas

Podstata informovaného súhlasu spočíva v tom, že pacient má byť informovaný o svojom zdravotnom stave, o tom čo sa bude diať, či už v rámci diagnostiky alebo terapie, aké má možnosti, aké rizika daný výkon obnáša, a aký by mal byť jeho výsledný efekt. Uvedené má zastrešovať informovaný súhlas.

Poučenie, ktoré predchádza súhlasu pacienta s poskytnutím zdravotnej starostlivosti je väčšinou zabezpečené ústnym rozhovorom s pacientom a samotný súhlas je súčasťou lekárskej správy, ktorú dá ošetrujúci zdravotnícky pracovník podpísať pacientovi. Je takýto postup správny?

V prípade rozporov, ak pacient namietne, že ošetrujúci zdravotnícky pracovník pacienta nepoučil pred udelením informovaného súhlasu, tak je na pleciach ošetrujúceho pracovníka preukázať, že si splnil svoju zákonnú povinnosť. Preto na poučenie pacienta a udelenie informovaného súhlasu môžeme nazerať cez dve roviny. Prvou rovinou je poučenie pacienta s následkom jeho slobodného rozhodnutia o tom, čo sa s ním a ako bude diať a druhou, skôr praktickou rovinou, ktorá je pre ošetrujúceho zdravotníckeho pracovníka podstatná, je ochrana pred samotným pacientom.

Za predpokladu, že ošetrujúci zdra­votnícky pracovník dodržal všetky povinnosti súvisiace s informovaným súhlasom, tak informovaný súhlas chráni pacienta a rovnako zdravotníckeho pracovníka. Podpisom informovaného súhlasu pacient potvrdzuje skutočnosť, že bol pred zákrokom poučený a s daným zdravotníckym zákrokom súhlasí.

V rámci ideálneho scenára, keď ošetrujúci zdravotnícky pracovník má dostatok času na pacienta, má prostriedky na zachytenie obsahu poučenia pacienta je najbezpečnejšie, ak všetky informované súhlasy, ktoré vám udeľuje pacient, boli zachytené v písomnej forme, teda aj tie, ktoré vám postačuje udeliť ústne.

Keďže nie je možné zabezpečiť, aby každý informovaný súhlas (vrátane poučenia) bol udeľovaný písomne, je potrebné dodržiavať písomnú formu poučenia a súhlasu v prípadoch, kde to prikazuje zákon a súčasne odporúčame písomnú formu aj pri rizikovej diagnostike, liečbe a zákrokoch.

Písomný informovaný súhlas, na ktorom je zachytené aj samotné poučenie, zvyšuje dôkaznú silu na strane zdravotníckeho pracovníka v prípade súdneho sporu. Preto informovaný súhlas v prvom rade chráni ošetrujúci zdravotnícky personál, keďže preukazuje, že boli dodržané všetky náležitosti informovaného súhlasu, a tým nedáva pacientovi priestor na „reklamovanie“, že nebol poučený, že nebol oboznámený so svojím zdravotným stavom, povahou a účelom zdravotného výkonu, možnosťami liečby, rizikami liečby alebo rizikom nepodstúpenia liečby.

Podmienky pre poskytnutie zdravotnej starostlivosti z hľadiska informovaného súhlasu

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa deje vo veľmi úzkej interakcii medzi zdravotníckym pracovníkom a pacientom. Každý zásah do telesnej alebo psychickej integrity pacienta si vyžaduje „dovolenie“ pacienta. Toto dovolenie je zhmotnené v informovanom súhlase pacienta.

Sú však aj situácie, keď pacient informovaný súhlas s poskytovaním zdravotnej starostlivosti nemôže udeliť. Ide o situácie, keď sa sleduje kolektívny záujem spoločnosti (ochranné liečenie, prenosné choroby), alebo sa sleduje ochrana pacienta, pretože pacient nie je v stave spôsobilom posúdiť svoj zdravotný stav (neodkladná zdravotná starostlivosť a bezvedomie).

Kedy je informovaný súhlas nevyhnutný

Udelenie informovaného súhlasu pacienta je povinné pri každom jednom poskytovaní zdravotnej starostlivosti. V niektorých prípadoch sa vyžaduje písomný informovaný súhlas a inokedy postačuje ústna forma súhlasu.

Je to tak preto, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti dochádza k zásahu do telesnej či psychickej integrity pacienta. Nezáleží pritom ani na intenzite zásahu do tela pacienta alebo druhu zásahu. Preto informovaný súhlas udelený pacientom je potrebný aj pri banálnom výkone, ako je odber krvi až po zložité chirurgické zákroky.

Vo všeobecnosti koluje mýtus, že informovaný súhlas nie je potrebný v prípadoch, ak ide o drobné zásahy do tela pacienta alebo o bežné/rutinné úkony v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti. Uvedené však nie je pravda. Tento mýtus mohol byť spôsobený tým, že v niektorých prípadoch poskytovania zdravotnej starostlivosti postačuje ústny informovaný súhlas pacienta alebo len konkludentný a pri iných zákrokoch, ktoré priamo vymenováva zákon, sa vyžaduje písomná forma informovaného súhlasu (napr. pri klinickom skúšaní, sterilizácii, umelom prerušení tehotenstva a pod.). V ktorých prípadoch je potrebný písomný informovaný súhlas, je vymedzené v § 6 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“).

Dokonca súhlas pacienta je potrebný aj vtedy, ak by ste zákrok vykonali v odbornom presvedčení o jeho nevyhnutnosti a prospešnosti pre pacienta, a zákrok by nemohol v žiadnom prípade spôsobiť škodu na zdraví pacienta (okrem prípadov neodkladnej zdravotnej starostlivosti). Takýto výkon vykonaný bez pacientovho súhlasu, by bol hodnotený ako zásah do osobnostných práv pacienta s možnými právnymi konzekvenciami.

Kedy je možné poskytnúť zdravotnú starostlivosť bez súhlasu pacienta

Zákon č. 576/2004 Z. z. presne vymenováva situácie, kedy je možné poskytnúť zdravotnú starostlivosti bez informovaného súhlasu pacienta. Sú to situácie, keď si neodkladný zákrok vyžaduje stav pacienta a pokiaľ by daný zákrok nebol vykonaný bezodkladne, pacient by sa ocitol v bezprostrednom ohrození života alebo by už nebolo možné neskôr odvrátiť trvalé následky na jeho zdraví, alebo nie je možné získať riadny informovaný súhlas alebo zákrok môže smerovať priamo k ochrane spoločnosti alebo ochrane pacienta pred samým sebou.

Zákon č. 576/2004 Z. z. ustanovuje nasledujúce prípady, keď sa pred ošetrením nevyžaduje udelenie informovaného súhlasu pacientom: