Trestný čin šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby

Trestný čin šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby je upravený v osobitnej časti Trestného zákona, v prvej hlave s názvom „Trestné činy proti životu a zdraviu“, v treťom diele s názvom „Trestné činy ohrozujúce život alebo zdravie“ je upravených štrnásť trestných činov – neoprávnený experiment na človeku a klonovanie ľudskej bytosti; poškodenie zdravia; ohrozovanie vírusom ľudskej imunodeficiencie; ohrozovanie pohlavnou chorobou; ohrozovanie zdravia závadnými potravinami a inými predmetmi; ohrozovanie zdravia nepovolenými liekmi, liečivami a zdravotníckymi pomôckami; neoprávnené zaobchádzanie s liekmi, liečivami a zdravotníckymi pomôckami; falšovanie liekov a zdravotníckej pomôcky; nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi; šírenie toxikománie; podávanie alkoholických nápojov mládeži; neoprávnené zaobchádzanie s látkami s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom; neposkytnutie pomoci; pričom samotné šírenie nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby je upravené v § 163 a § 164.

Dôvodom rozdelenia úpravy do dvoch paragrafov je odlíšenie subjektívnej stránky – úmyselného/nedbanlivostného zavinenia páchateľa. Legálna definícia úmyselného/nedbanlivostného spáchania trestného činu je v § 15 a § 16 TZ, podľa ktorých trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ buď chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, alebo vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený; a trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ vedel, že môže spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa § 163 (1): „Kto úmyselne spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.“

Podľa § 164 (1): „Kto z nedbanlivosti spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo zavlečenia alebo rozšírenia nákazlivej ľudskej choroby, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.“

Okrem úpravy základnej skutkovej podstaty trestného činu sa paragrafy líšia aj v kvalifikovanej skutkovej podstate, keď splnenie zákonom predvídaných okolností umožňuje uloženie prísnejšieho trestu.

Úmyselné spôsobenie alebo zvýšenie nebezpečenstva zavlečenia alebo rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby spôsobené závažnejším spôsobom konania [1] sa potrestá odňatím slobody na tri roky až osem rokov a úmyselné spôsobenie alebo zvýšenie nebezpečenstva zavlečenia alebo rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby, ktorým páchateľ spôsobí ťažkú ujmu na zdraví [2] alebo smrť, alebo čin spácha za krízovej situácie [3], sa potrestá odňatím slobody na štyri až desať rokov.

Nedbanlivostné spôsobenie alebo zvýšenie nebezpečenstva zavlečenia alebo rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby spôsobené závažnejším spôsobom konania, alebo ktorým páchateľ spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť, sa potrestá odňatím slobody na jeden až päť rokov.

Úmyselná forma zavinenia tak obsahuje „navyše“ aj kvalifikačný znak „za krízovej situácie“. Spáchanie trestného činu za krízovej si­tuácie samozrejme zvyšuje závažnosť trestného činu, pričom zvýšená trestná sadzba má mať aj odstrašujúci efekt. [4] Niektoré trestné činy možno spáchať len za krízovej situácie (napr. § 290a – porušovanie povinností za krízovej situácie, § 290b – vyhýbanie sa výkonu povinností za krízovej situácie). Podľa § 18 TZ na použitie vyššej trestnej sadzby nemusí páchateľ vedieť o tom, že bola krízová situácia vyhlásená. Podľa TZ sa spáchanie trestného činu prísnejšie potrestá pri niekoľkých desiatkach ďalších trestných činov spáchaných počas krízovej situácie. [5] Často to má za následok, že skutok je kvalifikovaný ako zločin alebo obzvlášť závažný zločin. [6] Zvýšená trestná sadzba má vplyv na vonkajšiu diferenciáciu výkonu trestu odňatia slobody (stupne stráženia), možnosť uloženia alternatívneho trestu (alternatívne tresty sú upravené v TZ, a to v § 49, § 50 ako podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody, v § 51, § 52 ako podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, v § 53 ako trest domáceho väzenia, v § 54, § 55 trest povinnej práce, v § 56, § 57 peňažný trest) a pod. [7]

Definícia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby v Trestnom zákone absentuje a zákon ani neodkazuje na iný právny predpis, ktorý by takúto definíciu obsahoval. Nezrušená je vyhláška č. 105/1987 Zb., [8] ktorá určuje, ktoré choroby sa považujú za nákazlivé v zmysle Trestného zákona, avšak táto vyhláška vykonávala už neúčinný Trestný zákon č. 140/1961 Zb. Výpočet v nej určený možno preto vnímať len ako demonštratívny (AIDS vrátane jeho nosičstva, amébová úplavica, besnota, botulizmus, brucelóza, čierny kašeľ, hemorhagické horúčky: epidemická hemorhagická horúčka a iné hemorhagické horúčky vrátane horúčky vyvolanej vírusom Marburg a Ebola, horúčka Lassa, cholera ázijská, legionelóza, meningokoková meningitída, mor, kiahne vrátane alastrimu, ornitóza a psitakóza, otravy a nákazy infekčného pôvodu šírené potravinami a vodou, paratýfy (A, B, C), plynatá sneť, prenosná detská obrna, salmonelózy, slezinná sneť, sopľavka, šarlach, tetanus, trachóm, trichinóza, trichofýcia všetkých druhov, tuberkulóza pľúcna a mimopľúcna, tularémia, týfus brušný, týfus škvrnitý, úplavica bacilárna, vírusový zápal pečene typu A, vírusový zápal pečene typu B, vírusový zápal pečene bližšie nešpecifikovaný, záškrt, žltá zimnica). Vzhľadom na to, že § 163 a § 164 sú zaradené do prvej hlavy TZ s názvom „Trestné činy proti životu a zdraviu,“ synonymum pojmu „nebezpečná“ by mala byť „spôsobilá ohroziť ľudský život alebo zdravie.“ Posúdenie takejto spôsobilosti ohroziť ľudský život alebo zdravie, resp. posúdenie choroby ako nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby je preto na znalcoch v odbore zdravotníctva.

Z nedávnej judikatúry možno uviesť rozhodnutie Krajského súdu Nitra 2 To 55/2021, ktorým súd rozhodol o nedôvodnosti odvolania obžalovaného, A. M., ktorý bol Okresným súdom Nové Zámky uznaný vinným zo zločinu nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby. A. M. bol pozitívne testovaný na ochorenie COVID-19 v čase vyhláseného núdzového stavu. Pod vplyvom alkoholu agresívne vystúpil proti členom policajnej hliadky vyslaným preveriť nahlásenú udalosť. Hliadke bolo oznamovateľkou oznámené, že A. M. je COVID-19 pozitívny a bol na dvore rodinného domu vyzvaný, aby si nasadil rúško na tvár, čo odmietol spraviť. V tesnej blízkosti hliadky, hoci mal vedomosť, že je COVID-19 pozitívny, čo členom hliadky aj sám povedal, začal na hliadku úmyselne kašľať a pľuť im do tváre so slovami „Zdochnite a bodaj by ste sa aj vy nakazili!“, pričom hliadka A. M. viackrát vyzvala, aby upustil od protiprávneho konania, čo ale A. M. neuposlúchol a začal klásť aktívny odpor, na čo boli voči nemu použité donucovacie prostriedky, a to hmaty, chvaty,