Náhrada nemajetkovej ujmy sekundárnych obetí na zdraví a pri usmrtení

Podľa čl. 2:201 PETL je škoda majetkovou alebo nemajetkovou ujmou na právom chránených záujmoch. V právom chránenom záujme je zosobnená protiprávnosť ako predpoklad zodpovednosti za škodu, ktorý pozná aj slovenská právna teória. Podľa čl. 2:102 PETL škodou nie je každá subjektívne pociťovaná ujma, ale len tá, ktorá je kompenzovateľná za súčasného splnenia podmienky zásahu do právom chráneného záujmu. Pozitívom tejto koncepcie škody je rozlišovanie majetkovej a nemajetkovej škody, ktoré sú rovnocenné, rovnako ako režim náhrady pre oba druhy škôd.

PETL používa termíny ujma a škoda ako synonymá, pričom môže ísť o dve situácie: hypotetický stav, keď sa o možnom zásahu do právom chráneného záujmu len uvažuje a stav, keď už ku škode došlo.

Úprava nemajetkovej ujmy sa nachádza v čl. 10:301 PETL. Aj keď v celom znení PETL nenájdeme pozitívnu definíciu nemajetkovej ujmy, , zo znenia čl. 10:201 PETL môžeme definovať majetkovú škodu ako škodu spočívajúcu v zmenšení majetku poškodeného, ktoré by nenastalo nebyť škodovej udalosti. Analogicky by tak nemajetková ujma mala byť iná ujma ako majetková škoda. Autori PETL uviedli v komentári k PETL, že nemateriálnu ujmu možno chápať ako škodu, ktorá nie je škodou na majetku, bohatstve alebo príjme, a ktorá nemôže byť ohodnotená (vyčíslená) žiadnym objektívnym finančným spôsobom s odkazom na trh. Presnejšiemu vymedzeniu nemajetkovej ujmy bráni aj skutočnosť, že táto ujma zahŕňa v sebe veľkú rôznorodosť právom chránených záujmov a rozdielnosť právnej úpravy v jednotlivých členských štátoch.

Zásah do právom chráneného záujmu môže podľa čl. 10:103 PETL ospravedlniť náhrada nemajetkovej ujmy, najmä v prípade, keď poškodený utrpel ujmu na zdraví, ujmu na ľudskej dôstojnosti, slobode alebo inom osobnostnom práve. Nemajetková ujma môže byť vymáhaná osobami majúcimi blízky vzťah k poškodenému, ktorý utrpel smrteľnú ujmu alebo vážnu ujmu na zdraví. Pri stanovení takejto náhrady škody musia byť brané do úvahy všetky okolnosti prípadu vrátane závažnosti, trvania a následkov utrpenia. Stupeň zavinenia škodcu je braný do úvahy len vtedy, ak významnou mierou prispel k ujme poškodeného. V prípade ujmy na zdraví zodpovedá nemajetková ujma vytrpeným bolestiam poškodeného a zhoršeniu jeho psychického alebo fyzického zdravia. Pri stanovení náhrady škody (vrátane náhrady škody poskytnutej osobám s blízkym vzťahom k zomrelému alebo vážne zranenému poškodenému) by mali byť objektívne podobným ujmám priznávané podobné sumy.

Aj keď odškodnenie nemá jasné a presné pravidlá, a preto by sa mohlo zdať, že takého odškodnenie je arbitrárnej povahy, treba povedať, že náhrada nemajetkovej ujmy nie je vylúčená z právnej úpravy ani jedného európskeho štátu. Naopak, jej funkciou je poskytovanie zadosťučinenia za bolesti, ktoré obeť deliktu pri poškodení zdravia alebo pri zásahu do osobnostného práva vytrpela. Povinnosťou uloženou škodcovi nahradiť poškodenému nemajetkovú ujmu je potvrdený princíp zachovávania ľudskej dôstojnosti a tiež ide o určitý spôsob prevencie, pretože náhrada nemajetkovej ujmy vo svojej podstate odsudzuje spoločensky neprijateľné správanie.

PETL nemá v oblasti náhrady nemajetkovej ujmy nahradiť právne úpravy jednotlivých štátov, ktoré ujmu odškodňujú prostredníctvom systému sociálneho zabezpečenia. Hoci neexistuje materiálny ekvivalent utrpenej trýznivej skutočnosti, nemožno zľahčovať alebo ignorovať imateriálnu ujmu v komplexe náhrady škody podľa PETL.

Novým prvkom v rámci nemajetkovej ujmy v PETL je odškodnenie tzv. sekundárnych obetí. Právne poriadky jednotlivých štátov upravujú odškodnenie pri zásahu do telesnej integrity jedinca, ujme na cti, ujme na osobnostných právach a iné u priamych obetí, menej jasné je odškodňovanie nepriamych poškodených (príbuzných alebo osôb s blízkym vzťahom k obeti). Takéto odškodnenie bolo priznané Krajským súdom v Nitre, ktorý potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý okrem náhrady ujmy priameho poškodeného, priznal náhradu nemajetkovej ujmy aj jeho súrodencom, pretože konaním odporcu bolo zasiahnuté do ich osobnostných práv, a to práv na súkromie. Súd mal za preukázané, že vzťahy medzi súrodencami boli veľmi blízke, trávili spolu voľný čas. V dôsledku správania odporcu sa úplne narušil chod domácnosti, súrodenci rodičom pomáhajú, sú obmedzovaní v spôsobe trávenia voľného času, museli sa presťahovať, čím sa im stali menej dostupnými priatelia. Pre náročnú starostlivosť o brata je obmedzené aj trávenie času s rodičmi.

S nemajetkovou ujmou sa môže spájať aj tzv. sankčná náhrada škody, t.j. či v odôvodnených prípadoch nemá byť škodca odsúdený k náhrade prevyšujúcej výšku zistenej škody. Aj keď PETL v čl. 10:101 odmietajú sankčnú koncepciu náhrady škody, pretože primárnym účelom je kompenzácia (buď finančná, alebo navrátenie do pôvodného stavu) a prevencia. Určitý sankčný mechanizmus možno badať v náhrade nemajetkovej ujmy tam, kde PETL berú do úvahy aj mieru zavinenia škodcu, pokiaľ prispel k ujme obete. Primárna je snaha potrestať škodcu, avšak ide aj o prevenciu v tom, že vysoká čiastka do budúcnosti odstraší potenciálnych páchateľov od možného škodného konania.

Pokiaľ ide o sankčnú náhradu škody, jej uplatnenie sa javí v odôvodnených prípadoch ako žiaduce. Český Najvyšší súd konštatoval, že žalobca v mladom a plne produktívnom veku stratil vplyvom úrazu možnosť pokračovať v aktívnej a úspešnej športovej kariére. Kým pred úrazom vykonával karate na vrcholovej úrovni, možno túto aktivitu, ktorá bola v dôsledku zdravotných následkov úplne stratená, označiť za mimoriadnu. Okrem toho je teraz výrazne obmedzený aj v rekreačnom športovom vyžití, ktorému sa žalobca predtým aktívne a s obľubou venoval a ktoré preňho predstavuje významnú životnú hodnotu. Odvolací súd neprihliadal ani k tomu, že žalobca vo veku priaznivom pre nadobudnutie vyššieho vzdelania stratil časť intelektovej kapacity, potrebnej pre zvládnutie vysokoškolského štúdia, a že je tým do budúcna obmedzovaný aj v pracovnom uplatnení, pretože sa trénerskej a výchovnej činnosti nemôže venovať v potrebnom rozsahu a podľa svojho tvrdenia ani v pôvodne zamýšľanom zamestnaní, hoci práve to sú skutkové okolnosti významné pre právne posúdenie nároku na zvýšenie náhrady podľa § 7 odst. 3 vyhlášky. Na Slovensku bol v tejto oblasti rozsudok Okresného súdu Senica , ktorý zaviazal žalobcu zaplatiť 400 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy za smrť pacientky pri pôrode. Krajský súd v Nitre priznal rodine Š. B. kompenzáciu vo výške 499 609,20 eur za zanedbanie zdravotnej starostlivosti pri rutinnej operácii. Súd vtedy uviedol, že pre stanovenie výšky náhrady za vzniknutú nemajetkovú ujmu neexistujú žiadne metodiky výpočtu, ani žiadne bodové ohodnotenie, na základe ktorého by sa výška náhrady nemajetkovej ujmy stanovovala. Stanovenie výšky náhrady je teda zo zákona na voľnej úvahe súdu, ktorá však musí byť odôvodnená a musí mať základ v zistenom skutkovom stave ohľadom zákonom predvídateľných kritérií, to znamená, ohľadom závažnosti vzniknutej ujmy v peniazoch, ktorá v rámci primeraného zadosťučinenia konania o ochranu osobnosti sleduje predovšetkým funkciu satisfakčnú, pretože rozsah vzniknutej nemajetkovej ujmy nemožno exaktne kvantifikovať a vyčísliť, nemajetková ujma, ktorá vznikla porušením osobnostný