Šikanovanie na pracovisku

Za prejavy, formy násilného správania na pracovisku možno považovať [1]: v hraničných situáciách vraždu, znásilnenie, krádež, týranie, spôsobenie rôznych zranení, fyzické napadnutie, kopanie, štuchanie, škrabanie, nadávky, stalking (prenasledovanie a obťažovanie), obťažovanie vrátane sexuálneho obťažovania, šikanovanie, mobbing, viktimizáciu, zastrašovanie, vyhrážanie sa, vylúčenie z pracoviska (ostrakizmus), posielanie urážlivých správ, agresívne postoje, hrubé gestá, poškodzovanie pracovných nástrojov a vybavenia, nepriateľské správanie, kričanie, používanie urážlivých prezývok a úmyselné mlčanie.

V oblasti psychológie rozlišujeme medzi mobbingom a šikanou. Šikana sa vyznačuje viac fyzickým ohrozením, kým mobbing predstavuje psychické, dlhodobé ponižovanie, stresovanie zamestnancov, obvykle skryté (možno konštatovať, že ide o nepriamu agresiu), a preto aj ťažšie preukázateľné v porovnaní so šikanou. [2] Pojem šikanovanie je viac známy zo školského či vojenského prostredia. Podľa Gajdošovej a Herényiovej tento pojem pochádza z francúzskeho slova „chicané“, čo znamená zlomyseľné obťažovanie, týranie, sužovanie, prenasledovanie, byrokratické lipnutie na litere predpisov, napríklad voči podriadeným alebo občanom. Šikanovanie je vlastne zneužívanie sily alebo právomoci. Možno ho chápať ako určitý prípad agresie. [3] „Šikanovanie je zámerné, opakované, nevyprovokované použitie sily agresorom alebo skupiny agresorov s cieľom spôsobiť fyzické alebo psychické ublíženie obeti, resp. skupine obetí, pričom je tu zjavný nepomer medzi útočníkom a obeťou.“ [4]

Vo všeobecnosti sa mobbing objavuje vo vzťahu medzi zamestnancami, kolegami, kým bossing vo vzťahu nadriadeného zamestnanca, vedúceho či zamestnávateľa vo vzťahu k podriadenému. S pojmom mobbing súvisí aj pojem obťažovanie. Podľa antidiskriminačnej legislatívy obťažovanie je také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti.

Obťažovanie možno chápať ako nechcené správanie súvisiace s jedným alebo viacerými zakázanými dôvodmi diskriminácie (napríklad rasa, etnicita, sexuálna orientácia, náboženstvo), ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti a vytvorenie zastrašujúceho, nepriateľského, pokorujúceho, ponižujúceho alebo urážlivého prostredia. Pre jednotlivca, voči ktorému je nasmerované, je to správanie nežiaduce a narúšajúce jeho integritu. Za systematickejšie prejavy obťažovania možno považovať šikanovanie a mobbing. [5] V tejto súvislosti treba uviesť, že o obťažovanie podľa antidiskriminačnej legislatívy ide vtedy, ak je prítomný aj diskriminačný dôvod. Ak tento diskriminačný dôvod nie je daný, nejde o obťažovanie podľa antidiskriminačnej legislatívy. Obťažovanie bez diskriminačného dôvodu (t. j. zamestnanec je šikanovaný len tak, nie z dôvodu napríklad jeho veku, pohlavia, rasy, farby pleti a podobne) nespadá pod antidiskriminačnú legislatívu.

Možno sa stretnúť aj s názorom, že „šikanovanie je odlišné od obťažovania a útokov v tom, že tieto sú dôsledkom jediného incidentu alebo menších incidentov – ktoré každý rozozná ako obťažovanie a útoky – kým šikanovanie zvykne mať podobu nahromadenia množstva malých incidentov v priebehu dlhého časového rozpätia. Každý incident zvykne byť triviálny a sám o sebe a mimo kontextu nie je dôvodom na disciplinárne konanie alebo sťažnosť“. [6]

V súvislosti so šikanovaním sa stretávame aj s pojmom šikana. Pojem šikana je používaný v oblasti práva (a ako bolo už uvedené aj v oblasti psychológie), jeho definícia však neexistuje. Šikana vo všeobecnosti znamená také konanie, správanie, ktoré je síce formálne v súlade s právom, ale v skutočnosti sa týmto konaním právo zneužíva. V oblasti verejného práva možno hovoriť o úradnej, policajnej, či súdnej šikane. O šikanu ide vtedy, ak je postup orgánu verejnej správy voči účastníkovi konania alebo inej osobe neprimerane zaťažujúci. [7]

Vo vzťahu k problematike mobbingu alebo bossingu Ústava SR garantuje základné ľudské práva a slobody, neupravuje však priamo vzťahy medzi osobami v rámci súkromnoprávnych vzťahov alebo medzi subjektmi súkromného práva. Pozitívny záväzok štátu pri ochrane ľudských práv a základných slobôd spočíva v tom, že štát nemá len povinnosť základné práva a slobody sám neporušovať, ale má povinnosť aj efektívne predchádzať ich porušovaniu (napríklad tvorbou právnych predpisov, zakladaním inštitúcií, ktoré sa podieľajú na prevencii ich porušovania, či priamo na ochrane základných práv a slobôd). Vzhľadom na problematiku mobbingu (zjednodušene povedané) štát má predchádzať porušovaniu základných práv napríklad formou prijatia príslušnej právnej úpravy chrániacej zamestnanca pred šikanovaním na pracovisku, či zakotvením efektívnych nástrojov nápravy a podobne.

V rámci mobbingu alebo bossingu dochádza k situáciám, keď ich prejavy sú natoľko výrazné, že zasahujú aj do súkromia zamestnanca. Ochranu v tomto smere garantuje čl. 16 ods. 1 Ústavy SR (v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy SR), podľa ktorého nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená a môže byť obmedzená len v prípadoch ustanovených zákonom. Článok 19 ods. 2 Ústavy SR garantuje každému právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu (čl. 19 ods. 1 Ústavy SR). Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR (v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy SR) má štát povinnosť prijať také opatrenia, ktoré zabezpečia, aby jednotlivci neboli vystavení krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu zo strany ostatných jednotlivcov, inštitúcií. Hoci v prípade mobbingu a bossingu možno hovoriť, že dochádza k ponižujúcemu zaobchádzaniu s mobbovaným zamestnancom, Ústava SR neupravuje priamo vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom. V tomto prípade by mal štát prijať také opatrenia, aby k ponižujúcemu zaobchádzaniu nedošlo alebo v prípade, že sa tak stane, bol napravený tento nežiaduci stav a nahradená ujma poškodenému. V tomto smere by sa dalo uvažovať o povinnosti prijať efektívnu právnu úpravu mobbingu a bossingu na pracovisku a následne vytvoriť účinnú kontrolnú činnosť s príslušnými sankciami či opatreniami určenými na predchádzanie porušenia práva. Posúdenie ponižujúceho zaobchádzania závisí od konkrétnych okolností každého prípadu. Ak sa stretávame s problematikou krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania, obvykle je to v prostredí, kde je do určitej miery obmedzená sloboda jednotlivca, ako je to napríklad vo väzení, prípadne v situáciách, keď poškodený namieta nedostatočné prešetrenie zlého zaobchádzania zo strany orgánov činných v trestnom konaní zo strany štátu. Problematiku mobbingu a bossingu na pracovisku ako určitej formy psychického a fyzického násilia by sme mohli porovnať s domácim násilím. Ústavný súd SR považoval domáce násilie za neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a domáce násilie bolo aj predm