Porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom (II.) – praktický rozmer

Výpoveď, ako aj okamžité skončenie, je jednostranný právny úkon. Problematika právnych úkonov vo všeobecnosti nie je upravená priamo v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonníku práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), ale v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). S prihliadnutím na subsi­diárnu pôsobnosť všeobecnej časti Občianskeho zákonníka na prvú, všeobecnú časť Zákonníka práce (§ 1 ods. 4 Zákonníka práce), je preto potrebné platnosť výpovede a okamžitého skončenia posudzovať aj podľa Občianskeho zákonníka, t. j. či výpoveď alebo okamžité spĺňa náležitosti právneho úkonu podľa Občianskeho zákonníka.

Pojem právneho úkonu je vymedzený v § 34 Občianskeho zákonníka. Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Požadované náležitosti platnosti sa týkajú jednotlivých prvkov právneho úkonu – subjektu, vôle, prejavu vôle, pomeru vôle a prejavu a predmetu (t. j. náležitosti právneho úkonu ako celku).

Vôľa konajúceho subjektu musí byť skutočne daná, vážna, bez omylu a slobodná. Vonkajšou manifestáciou vôle je jej prejav. Spôsoby prejavu vôle môžu byť rôzne. Možno ich rozlišovať z hľadiska správania sa konajúceho (konanie alebo opomenutie), ako aj z hľadiska spôsobu vyjadrenia (výslovne alebo mlčky – konkludentne). Prejav vôle musí byť zrozumiteľný a určitý. Neurčitosť prejavu sa týka obsahovej stránky, nezrozumiteľnosť výrazovej stránky právneho úkonu.

Aby bol právny úkon ako celok platný, vyžaduje sa okrem dodržania zákonom požadovaných náležitostí týkajúcich sa jeho jednotlivých prvkov aj možnosť predmetu právneho úkonu (právna možnosť alebo uskutočniteľnosť konania) a jeho dovolenosť (právny úkon svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonu, alebo ho neobchádza, alebo sa neprieči dobrým mravom).

Hoci sa nevenuje všeobecným náležitostiam výpovede a okamžitého skončenia adekvátna pozornosť, netreba na ne zabúdať. Napr. je potrebné dávať pozor na to, aby skončenie nebolo šikanózne, a teda v rozpore s dobrými mravmi (zamestnávateľ účelovo hľadá drobné nedostatky u zamestnanca, aby sa ho „zbavil“), skutkový dôvod je formulovaný nezrozumiteľne (napr. uvádzaním cudzích slov u zamestnanca, ktorý neovláda príslušný jazyk) a pod.

Pre platnosť právneho úkonu v pracovnoprávnych vzťahoch sú okrem všeobecných náležitostí ustanovených Občianskym zákonníkom dané aj osobitné náležitosti v § 17 Zákonníka práce (aj § 16 Zákonníka práce). Podľa § 17 ods. 1 Zákonníka práce právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný. Následne je v § 17 ods. 2 stanovené, že právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas príslušný orgán alebo zákonný zástupca alebo na ktorý neudelili predpísaný súhlas zástupcovia zamestnancov, právny úkon, ktorý nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis. Právny úkon je neplatný len vtedy, ak nie je dodržaná písomná forma, alebo nebol daný súhlas alebo prerokovanie príslušných orgánov, a súčasne je uvedená tzv. „doložka neplatnosti“ (spojenie: „inak je neplatný“). Napr. výpoveď musí byť písomná, inak je neplatná (ak doložka neplatnosti nie je uvedená, aj keď nebude dodržaná napr. písomná forma, nespôsobí to neplatnosť, napr. pracovná zmluva musí byť písomná; nedodržanie písomnej formy nespôsobí tak neplatnosť právneho úkonu – pracovnej zmluvy).

Okrem uvedených náležitostí mu­sia byť pre platnosť výpovede a okamžitého skončenia dodržané aj ďalšie formálne či hmotnoprávne podmienky (napr. doručenie, dodržanie lehôt, v rámci ktorých možno skončiť pracovný pomer z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny, zákaz dať výpoveď v určitých situáciách). Aby bola výpoveď či okamžité skončenie platné, musia byť písomné (§ 61 ods. 1, § 70 Zákonníka práce), doručené (§ 61 ods. 1, § 70 Zákonníka práce) a ak pôsobia zástupcovia zamestnancov u zamestnávateľa, musia byť prerokované, resp. odsúhlasené, ak ide o zástupcu zamestnancov (§ 74 a § 240 ods. 9 Zákonníka práce), inak sú neplatné.

Písomná forma

Výpoveď, ako aj okamžité skončenie musí byť písomné, inak je neplatné (§ 61 ods. 1 a § 70 Zákonníka práce). Často sa objavujú otázky, či je možno výpoveď zamestnancovi zaslať e-mailom. Je potrebné sa preto zamyslieť, či e-mail možno považovať za písomnosť. V súlade s občianskoprávnou úpravou a teóriou písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to písomnosti a podpisu. Písomnosť spočíva v tom, že právny úkon zahŕňa všetky podstatné náležitosti v písomnom texte, ktorý môže byť napísaný vlastnou rukou konajúcej osoby, rukou inej osoby, elektronicky, písacím strojom, telegraficky a pod. (forma média, nosiča textu nie je rozhodujúca). Je podstatné, aby bol zachytený obsah právneho úkonu a určiteľná osoba, ktorá právny úkon urobila. [1] V súlade s § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka je písomná forma zachovaná aj vtedy, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytiť obsah právneho úkonu a určiť osobu, ktorá urobila právny úkon. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomný právny úkon platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Až podpisom konajúcej osoby je písomný právny úkon platný (u niektorých právnych úkonov sa dokonca vyžaduje aj úradné overenie pravosti podpisu). [2] Podpis môže byť nahradený mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. Ak je právny úkon urobený elektronickými prostriedkami, môže byť podpísaný elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu. Zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise v znení neskorších predpisov rozlišuje elektronický