Prekážky v práci na strane zamestnanca z dôvodu vzdelávania

Účasť na ďalšom vzdelávaní

Zákonník práce v § 140 ods. 1 ustanovuje, že účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnymi predpismi (t. j. zamestnanec tieto predpoklady nespĺňa, napr. získanie určitej kvalifikácie, ktorú ustanovil nový zákon) alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve (t. j. požiadavky zamestnávateľa, napr. úroveň znalosti jazyka, vodičský preukaz), je prekážkou v práci na strane zamestnanca.

O prekážku v práci ide len vtedy, ak zasahuje do pracovného času zamestnanca, napr. ak zamestnanec pracuje v pondelok až piatok a vzdelávanie (vyučovanie v škole) je v sobotu, nejde o prekážku v práci.

Zákonník práce zaraďuje „ďalšie vzdelávanie“ pod zvyšovanie kvalifikácie (z hľadiska nadpisu § 140 ZP), ktoré zamestnávateľ nemôže nariadiť (je to prekážka v práci a nie výkon práce). „Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere, alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia.“

Pojem „ďalšie vzdelávanie“ upravoval zákon č. 386/1997 Z. z. o ďalšom vzdelávaní, ktorý bol nahradený zákonom č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní, ktorý v § 2 ods. 3 vymedzuje ďalšie vzdelávanie. Ďalším vzdelávaním je vzdelávanie vo vzdelávacích inštitúciách ďalšieho vzdelávania nadväzujúce na školské vzdelávanie alebo iné vzdelávanie, ktoré nadväzuje na školské vzdelávanie. Ďalšie vzdelávanie umožňuje získať čiastočnú kvalifikáciu alebo úplnú kvalifikáciu alebo doplniť, obnoviť, rozšíriť alebo prehĺbiť si kvalifikáciu nadobudnutú v školskom vzdelávaní, alebo uspokojiť záujmy a získať spôsobilosť zapájať sa do života občianskej spoločnosti. Úspešným absolvovaním ďalšieho vzdelávania nemožno získať stupeň vzdelania.

Z uvedenej definície vyplýva, že nekorešponduje úplne spojmom zvyšovanie kvalifikácie, keďže ďalšie vzdelávanie pokrýva aj prehlbovanie kvalifikácie. Na účely § 140 ZP (osobitne ods. 2) však ide len o väzbu na zvyšovanie kvalifikácie, keďže prehlbovanie kvalifikácie je výkonom práce a v ods. 2 sa už spomína len zvyšovanie kvalifikácie.

Zvyšovanie kvalifikácie (podľa Zákonníka práce) znamená, že zamestnanec dosiahne vyšší kvalifikačný stupeň ako doteraz, a teda spravidla môže vykonávať prácu, ktorú doteraz vykonávať nemohol, alebo si musí zvýšiť kvalifikáciu, aby si zachoval pracovné miesto, keďže napr. právny predpis zvýšil kvalifikačné požiadavky na výkon práce.

Prehlbovanie kvalifikácie je vnímané skôr ako rozširovanie si vedomostí v rovnakom kvalifikačnom stupni (podľa § 154 ods. 3 ZP „Prehlbovanie kvalifikácie je aj jej udržiavanie a obnovovanie“). Podľa § 140 ods. 2 ZP však „Zvýšenie kvalifikácie je aj jej získanie alebo rozšírenie.“ Treba to však odlíšiť od zaučenia a zaškolenia pri nástupe do zamestnania podľa § 154 ods. 1 ZP „Zamestnancovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie, zabezpečuje zamestnávateľ získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením. Po skončení zaškolenia alebo zaučenia vydá