Pracovnopávne vzťahy

Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov a od 1. septembra 2007 opätovne aj dohody o pracovnej činnosti,ak zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „ZP“) alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Pracovný pomer

Pracovný pomer je základným pracovnoprávnym vzťahom.Ide o najrozšírenejší pracovnoprávny vzťah, prostredníctvom ktorého si väčšina občanov realizuje ústavné právo na prácu. Pracovný pomer je záväzkový a zmluvný vzťah, v rámci ktorého sa zamestnanec ako jeden účastník zaväzuje pre zamestnávateľa ako pre druhého účastníka právneho vzťahu vykonávať prácu za mzdu.

Pracovný pomer môžeme rozlišovať podľa viacerých kritérií, medzi ktoré patria napríklad:

• počet pracovných pomerov – súbežné pracovné pomery,
• dĺžka pracovného času – pracovný pomer na ustanovený týždenný pracovný čas a pracovný pomer na kratší týždenný pracovný čas,
• dĺžka trvania pracovného pomeru – pracovný pomer na neurčitý čas a pracovný pomer na dobu určitú,
• miesto výkonu práce – pracovný pomer na pracovisku zamestnávateľa, pracovný pomer doma a telepráca, pracovný pomer v cudzine.

Počet pracovných pomerov ZP neobmedzuje. Zamestnanec ich môže súbežne uzavrieť aj viac a je nimi právne viazaný. Ide o tzv. súbežné pracovné pomery. Práva a povinnosti z nich vyplývajúce sa v každom jednom pracovnom pomere posudzujú samostatne, pokiaľ ZP alebo osobitné predpisy neustanovujú inak.

Pri súbežných pomeroch môže ísť o tri druhy vzájomných vzťahov:

1. zamestnanec má uzatvorené dva pracovné pomery na plný úväzok, pričom v jednom z nich sa mu poskytuje spravidla pracovné voľno bez náhrady mzdy,
2. zamestnanec má uzatvorený jeden pracovný pomer na plný úväzok a druhý, resp. viac ďalších pracovných pomerov na čiastočný úväzok, pričom všetky sú rovnocenné a vzťahujú sa na nich ustanovenia ZP v rovnakom rozsahu a bez akýchkoľvek odchýlok,
3. zamestnanec má súčasne uzatvorené dva i viac pracovných pomerov, pričom každý z nich je dohodnutý u každého zamestnávateľa na čiastočný úväzok. Ide napr. o dva pracovné pomery na polovičný úväzok alebo o tri na tretinový alebo štvrtinový úväzok, atď. Všetky sú rovnocenné a ustanovenia ZP sa na nevzťahujú rovnako.

Zamestnanec môže mať uzavretých viac pomerov aj s tým istým zamestnávateľom, avšak iba na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu. Zárobkovú činnosť (napr. na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. na základe dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o pracovnej činnosti, ako aj výkon práce v súbežných pracovných pomeroch), ktorá je zhodná alebo obdobná s predmetom činnosti hlavného zamestnávateľa, môže podľa § 83 ZP vykonávať len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom. Toto obmedzenie sa nevzťahuje na výkon vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti. Zamestnávateľ môže už udelený súhlas písomne odvolať, pričom je povinný uviesť dôvody zmeny svojho rozhodnutia. Zamestnanec je potom povinný bez zbytočného odkladu zárobkovú činnosť skončiť.

Podľa dĺžky pracovného času môžeme rozlišovať pracovný pomer na ustanovený týždenný pracovný čas alebo na kratší týždenný pracovný čas (na tzv. čiastočný úväzok). Pracovný pomer na ustanovený týždenný pracovný čas (na plný úväzok) sa spravidla uzatvára v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času, ktorý je najviac 40 hodín týždenne. Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín. Tento maximálny limit môže zamestnanec dosahovať aj vo viacerých pracovných pomeroch pre viacerých zamestnávateľov.

V prípade, ak má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v dvojzmennej prevádzke, má pracovný čas najviac 38 a 3/4 hodiny týždenne a vo všetkých zmenách v trojzmennej alebo v nepretržitej prevádzke najviac 37 a 1/2 hodiny týždenne. V prípade, že pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, alebo ktorý vykonáva činnosti vedúce k ožiareniu zdrojom ionizujúceho žiarenia kategórie A v kontrolovanom pásme pracoviska so zdrojmi ionizujúceho žiarenia, je najviac 33 a 1/2 hodiny týždenne.

Zároveň treba uviesť, že ak by zamestnávateľ ustanovil týždenný pracovný čas na menej ako 40 hodín týždenne, napr. iba na 37 a 1/2 hodín týždenne, resp. 35 hodín týždenne (napr. na základe kolektívnej zmluvy), v žiadnom prípade nejde o pracovný pomer na kratší pracovný čas.

Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve aj kratší pracovný čas ako je ustanovený týždenný pracovný čas. Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť zmenu ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas a zmenu kratšieho týždenného pracovného času na ustanovený týždenný pracovný čas. Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni. Zamestnancovi v tomto prípade patrí mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času. Zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom, zamestnaným na ustanovený týždenný pracovný čas (na plný úväzok).

Podľa dĺžky trvania pracovného pomeru sa rozlišuje pracovný pomer na dobu neurčitú a určitú.Spravidla sa pracovné pomery uzatvárajú na neurčitý čas.Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania, alebo ak v nej alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer je uzatvorený na neurčitý čas aj vtedy, ak pracovný pomer na určitú dobu nebol dohodnutý písomne. Nedodržanie písomnej formy nemá síce za následok neplatnosť právneho úkonu ( pracovnej zmluvy), ale pracovný pomer sa v tomto prípade považuje za pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas.

V prípade pracovného pomeru na určitú dobu, si účastníci vymedzili vopred buď priamym časovým údajom(napr. konkrétnym dátumom)alebo dobou trvania dohodnutej práce alebo inými objektívne zistiteľnými skutočnosťami, ako napr.návratom zamestnankyne z rodičovskej dovolenky, ktorú nový zamestnanec zastupoval alebo návratom zamestnanca po dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorého nový zamestnanec zastupoval, atď. Pracovný pomer na dobu určitú možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Možno ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné iba z dôvodu:

1. zastupovania zamestnanca,
2. vykonávania prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku,
3. vykonávania prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónne práce),
4. vykonávania opatrovateľskej služby podľa osobitného predpisu,
5. vykonávania prác, pre ktoré sa vyžaduje vzdelanie umelec