Pracovnoprávne aspekty zodpovednosti zdravotníckych zamestnancov

Porušenie pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca, t. j., nevykonávanie pracovných úloh zodpovedným a riadnym spôsobom alebo neplnenie pokynov nadriadených, môže viesť nielen k sankcii v podobe skončenia pracovnoprávneho vzťahu, ale aj k uplatneniu inštitútu zodpovednosti zamestnanca najmä v okamihu, keď zamestnávateľovi, v dôsledku konania alebo nekonania zamestnanca, vznikla škoda.

S odkazom na praktické uplatnenie predmetného inštitútu v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti sa stretávame v právnej praxi najčastejšie s prípadmi vzniknutého „manka“ pri prevádzkovaní lekární, poškodenia medicínskeho vybavenia zo strany zdravotníckych pracovníkov alebo použitia pracovných prostriedkov zamestnávateľa na súkromné účely (zneužívanie služobného telefónu na súkromné účely, použitie služobného motorového vozidla na súkromné účely a podobne).

Základné východiská zodpovednosti zamestnanca v pracovnom práve

Porušením pracovných povinností zo strany zamestnanca vzniká odvodený právny vzťah z už existujúceho pracovnoprávneho vzťahu – zodpovednostný vzťah. Obsahom tohto nového odvodeného vzťahu je povinnosť toho, kto škodu spôsobil, škodu nahradiť a právo toho, kto bol poškodený, túto škodu vymáhať.

Možno rozlíšiť zodpovednosť na strane zamestnanca a na strane zamestnávateľa (§ 170 až § 222 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov – ďalej len „Zákonník práce“).

Aby sme mohli hovoriť o zodpovednostnom vzťahu, musia existovať predpoklady zodpovednosti, ktorými sú:

1. existencia pracovnoprávneho vzťahu (pracovného pomeru alebo vzťahu založeného na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru),
2. protiprávny úkon alebo škodná udalosť (napr., porušenie povinnosti chrániť majetok pri krádeži zamestnancom),
3. existencia škody (napr., krádežou sa zamestnávateľovi „zmenšil“ majetok),
4. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom (škodnou udalosťou) a škodou (bez prvého javu – protiprávneho úkonu, škodnej udalosti by nevznikol, nenastal druhý jav – škoda),
5. súvislosť medzi škodou a plnením pracovných úloh a priama súvislosť s ním (§ 220 až § 221 Zákonníka práce),
6. zavinenie (skúma sa len v prípade zodpovednosti zamestnanca); zavinenie môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti. [1]

V dôsledku protiprávneho konania / škodnej udalosti môže vzniknúť ujma na zdraví alebo na majetku. Pod pojmom škoda sa rozumie ujma, ktorá vznikla v majetkovej sfére poškodeného v dôsledku škodnej udalosti, protiprávneho úkonu a je vyjadriteľná v peniazoch (vecná škoda = škoda na hmotnej veci, ale aj škoda spočívajúca v zmenšení majetku).

Zákonník práce rozoznáva na účely náhrady škody:

• skutočnú škodu (došlo k zmenšeniu majetku poškodeného, k úbytku),
• ušlý zisk (nedošlo k zväčšeniu majetku poškodeného, ale ak by nenastala škodná udalosť / protiprávny úkon, majetok poškodeného by bol väčší).

Za nemajetkovú ujmu sa považuje ujma, ktorá vznikla zásahom do osobnostných právnych vzťahov poškodeného – mimo majetkovej sféry (škoda spočívajúca v poškodení zdravia: bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia).

Plnením pracovných úloh je:

• výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru (povinnosti vyplývajú z dohodnutého druhu práce a z pracovnoprávnych predpisov),
• iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa,
• činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.

V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony: