Aktuálna rozhodovacia činnosť slovenských súdov v medicínskych veciach (III.)

Nízka výška odškodnenia pri nepodarenej plastickej operácii

Predmetom sporu bolo vykonanie zákroku spočívajúceho v transplantácii vlasov z vlastných organických zdrojov pacienta za 95 000 Sk. Očakávaný výsledok sa však u pacienta neprejavil a došlo dokonca k neprimeranému poškodeniu jeho zdravia trvalým a neodstrániteľným spôsobom. Nielen že nedošlo u pacienta k rastu transplantovaných vlasov, ale dokonca na časti jeho hlavy došlo k trvalej strate existujúcich vlasov. [1]

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (ďalej len „poskytovateľ“) žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť, pričom argumentoval tým, že boli riadne vykonané predoperačné vyšetrenia pacienta, pacient udelil žalovanému písomný súhlas s operáciou, ako aj tým, že zo strany pacienta bol podpísaný dokument nazvaný „Poučenie o prevedení transplantácie vlasov“. Vedľajší účastník na strane žalovaného poskytovateľa argumentoval nedostatkom príčinnej súvislosti medzi ujmou a konaním poskytovateľa, namietal napríklad nepreukázanie psychickej ujmy pacienta a skutočnosť, že pacient absolvoval operačný zákrok v čase, keď trpel hepatitídou typu C a diabetom, čo mohlo mať vplyv na výsledok operácie.

V konaní bol ako svedok vypočutý bývalý zamestnanec žalovaného, ktorý pacienta osobne operoval. Argumentoval tým, že u poskytovateľa pracoval asi 11 rokov a obdobných operácií vykonal veľké množstvo. Dokonca pred rokom 2000 bol jediným, kto takýto zákrok v Slovenskej republike vedel uskutočniť. K laboratórnym výsledkom sa vyjadril v tom zmysle, že boli v poriadku, keďže inak by k operácii nepristúpil. Za dôvod neprijatia transplantátov označil autoimunitné ochorenie žalobcu a v prípade jeho vedomosti o hepatitíde C u žalobcu uviedol, že by pacienta neoperoval. [2]

Nosným dôkazným prostriedkom, ktorý býva v konaniach tohto typu kľúčovým, je znalecký posudok. V tejto veci boli v rámci súdneho konania vyhodnocované tri znalecké posudky, z ktorých bol jeden vyhotovený na žiadosť žalobcu a dva boli zadané súdom. Súd nakoniec, s odkazom na výsledky znaleckého dokazovania, dospel k záveru, že žalovaný pri operačnom zákroku vykonanom žalobcovi postupoval v rozpore so zákonom, teda non lege artis. Konštatoval, že postup non lege artis spočíval v absencii dostatočných predooperačných vyšetrení, na základe ktorých by dospel k záveru, že operačný zákrok by nemal byť vykonaný. K tomu, že žalobca pred operáciou zatajil, že trpí hepatitídou C, súd uviedol (cit.): „K obrane odporcu, že sám navrhovateľ neuviedol pred operáciou skutočnosť, že trpí na ochorenie hepatitída typu C, súd uvádza, že v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ ako laik uviedol v dotazníku odporcu, že trpí na ochorenie pečene a žlčníka a užíva hepatoprotektívne lieky, čo malo byť pre odporcu práve dôvodom na skúmanie a podrobnejšie analyzovanie týchto skutočností, ktoré boli pre uskutočnenie lekárskeho zákroku významné. Odporca však i napriek tejto skutočnosti k vykonaniu predoperačných vyšetrení nepristúpil.“ [3]

Je teda výhradnou úlohou lekára medicínsky posúdiť vhodnosť alebo nevhodnosť konkrétneho liečebného postupu, keďže pacient je v tomto prípade len laikom. Taktiež súd v konaní preskúmaval to, či by nebolo postačujúce nepeňažné zadosťučinenie v morálnej rovine, napríklad prostredníctvom ospravedlnenia. Dôvodnosť priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch súd podložil tým, že žalovaný bol v konaní pasívny, vyjadril sa len stručne a akúkoľvek vinu v konaní striktne odmietal. Súčasne súd konštatoval existenciu z