Aktuálna rozhodovacia činnosť slovenských súdov v medicínskych veciach (II.)

Je možné vydanie lekárskeho posudku žalovať?

V právnej praxi sme sa už vo viacerých prípadoch stretli s problémami vydania tzv. lekárskeho posudku. Zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o BSSÚ“) v § 7 a 8 (v spojení s prílohou č. 2 k zákonu o BSSÚ) právne zakotvuje jeho účely a podmienky na jeho vydanie. Podľa zákona (cit.): „Lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.“ [1] Osobami, ktorým zákon priznáva akúsi aktívnu legitimáciu na požiadanie o vyhotovenie lekárskeho posudku, sú:

• poškodený,
• so súhlasom poškodeného fyzická alebo právnická osoba zodpovedajúca za poškodenie na zdraví pacienta,
• so súhlasom poškodeného poskytovateľ náhrady škody na zdraví titulom bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia.

Lekársky posudok sa vyhotovuje po ustálení zdravotného stavu poškodeného výlučne v písomnej forme, pričom na jeden exemplár má nárok (bez ohľadu na žiadateľa) pacient, ako aj poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, s ktorým má poškodený uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. V tejto súvislosti zákon odkazuje v poznámke pod čiarou na už neúčinný zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, pričom nešpecifikuje ani jeho konkrétne ustanovenie. Obsoletný odkaz by až takým problémom nebol, no to, že s každým lekárom (všeobecným a aj so špecialistom) je vzťah založený na dohode o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, a teda zákon jednoznačne nestanovuje, ktorý lekár ma právo na jeden rovnopis lekárskeho posudku, čím v praxi implikuje situácie, v ktorých takýto rovnopis žiaden lekár nedostane. [2]

Praktické problémy v spojení s lekárskym posudkom spočívajú hlavne v neochote poskytovateľov zdravotnej starostlivosti takéto posudky vyhotovovať. Tento nezáujem je dôsledkom kombinácie nízkej odmeny za takýto posudok, veľkej zodpovednosti za záver uvedený v posudku a toho, že jeho závery bývajú temer vždy rozporované znalecký posudkom, ktorý býva vyhotovený oveľa podrobnejšie. Lekár, ktorý je požiadaný o vyhotovenie lekárskeho posudku, čelí teda riziku, že raz bude musieť na súde ako svedok vypovedať a konfrontovať svoje bodové ohodnotenie so závermi znalca a právnou argumentáciou sporovej strany, ktorá posudok nepredložila. Preto takéto posudky lekári neradi vyhotovujú. Lekári často argumentujú aj tým, že ani prakticky nevedia, ako by mal takýto posudok vyzerať a aké sú jeho náležitosti.

Okresný súd K. II. rozhodoval v konaní vedenom pod sp. zn. 28 C/784/2015 o takomto návrhu (cit.): „Žalobca sa žalobou, podanou na súde 16. decembra 2015, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného vydať lekársky posudok o ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v súvislosti s poškodením sluchu vo väčšom rozsahu (oproti pôvodnému posudku) a o ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia aj v súvislosti s poškodením dýchacích ciest žalobcu, pritom zároveň uložiť žalovanému, aby sa zdržal opakovaných vyšetrení žalobcu.“ [3]. K meritórnemu rozhodnutiu však nedospel, keďže rozhodol procesným uznesením o zastavení