Ústavné limity § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia

„Právo nie je pojem, ale živá sila.“                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                                       Rudolf von Ihering

Úvod

Hoci zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“) nadobudol účinnosť pred 14 rokmi, aj napriek tomu prináša táto právna úprava nové, nezodpovedané otázky. Jednou z takýchto otázok je možný nesúlad § 9 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z. s Ústavou SR č. 460/1992 Zb. (ďalej len „Ústava SR“), nehovoriac o medzinárodných právnych dokumentoch, ktoré sú pre Slovenskú republiku záväzné. Ak totiž pri úraze poškodenému ostane zachovaná končatina a ten v dôsledku jednotlivých poškodení absolvuje v priebehu liečebného procesu množstvo nepríjemných medicínskych zákrokov, spojených neraz s komplikáciami a bolesťami, po sčítaní jednotlivých položiek vzťahujúcich sa na ten istý orgán alebo končatinu musí posudzujúci lekár nakoniec subsumovať stanovené položky, resp. poškodenia zdravia „len“ pod anatomickú alebo funkčnú stratu končatiny. Tá je však ohodnotená nižším počtom bodov, čím sa dostávame k meritu veci. Namiesto priamej úmery, keď za viac poškodení a vytrpených bolestí by mal poškodený nárok na vyššie odškodnenie, sporná právna norma, naopak, znemožní poškodenému dosiahnutie zodpovedajúcej peňažnej satisfakcie za spôsobenú ujmu. Legitímnou sa preto stáva otázka, či limitáciu bolestného je možné považovať za správnu a spravodlivú vo vzťahu k poškodenému alebo skôr voči poskytovateľovi náhrady, ktorý nebude povinný finančne kompenzovať poškodenému de facto všetky prežité traumy. V nasledujúcom článku sa pokúsime právnickej verejnosti priblížiť iný pohľad na dané ustanovenie ako ten, ktorý prezentoval Najvyšší súd SR v recentnom uznesení sp. zn. 9 Sk 6/2017 z 28. 3. 2018.

1. Krátky úvod do problematiky bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia

Základným právnym predpisom je zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), pričom podľa § 444 OZ sa majú poškodenému pri škode na zdraví odškodniť bolesti a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Osobitná úprava je obsahom zákona č. 437/2004 Z. z., ktorý nahradil dovtedy platnú a účinnú vyhlášku ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Nové pravidlá si vyžiadala nielen zmena spoločenských pomerov, ale predovšetkým neobmedzená možnosť zvýšenia náhrady škody na zdraví, čo bolo zo strany poskytovateľov náhrad vnímané negatívne. Bolestné [1] a sťaženie spoločenského uplatnenia [2] (ďalej len „sťažené uplatnenie“) sú samostatnými právnymi nárokmi, pričom ich účelom je satisfakcia odlišných strastí utrpených pri škodovej udalosti. Kým sťaženým uplatnením sa rozumie strata či obmedzenie doterajších schopností poškodeného na uplatnenie sa v rodinnom, kultúrnom, pracovnom a športovom živote, [3] umožňujúce v prípadoch hodných osobitného zreteľa navýšenie až do 50 %, bolestné sa poskytuje za škodu spôsobenú poškodením zdravia, jeho liečením, odstraňovaním následkov a celkovým sťažením zdravotnej pohody [4]. Odškodnenie bolestného má teda zahŕňať peňažnú satisfakciu za prežité traumy, a preto musí byť ekvivalentné závažnosti poškodenia zdravia. Ako už bolo naznačené skôr, v praxi však môže nastať opačná situácia, keď predsa len viac poškodení toho istého orgánu nemusí automaticky znamenať aj vyššie odškodnenie.

2. Limitácia bodového ohodnotenia bolestného

Na úvod je nevyhnutné oboznámiť sa s obsahom spornej právnej normy, ktorá hovorí o tom, že: „Ak poškodený utrpel súčasne viac poškodení na zdraví, hodnotí sa bolesť za každé poškodenie na zdraví osobitne a bodové hodnotenia sa sčítavajú. Ak sa však viac poškodení na zdraví vzťahuje na ten istý orgán alebo končatinu, nesmie súčet bodového hodnotenia prekročiť bodové hodnotenie za anatomickú alebo funkčnú stratu orgánu alebo končatiny.“ Hoci zákon č. 437/2004 Z. z. neprináša v praxi zásadné výkladové problémy, pričom vďaka „tabuľkovej“ forme je možné exaktne vyčísliť výšku škody za jednotlivé poškodenia zdravia, poskytovatelia peňažnej náhrady pri poškodení toho istého orgánu alebo končatiny (v prípade prevýšenia bodového ohodnotenia anatomickej straty končatiny) okamžite upozorňujú na dané ustanovenie. Ako konkrétny príklad možno uviesť situáciu, keď za devastačné poškodenie ľavej hornej končatiny priznal ošetrujúci lekár poškodenému po zrátaní jednotlivých položiek spolu 760 bodov, pričom poskytovateľ náhrady poškodenia pri pracovnom úraze, naopak, subsumoval iba pod jednu položku, a to č. 159a – exartikulácia (laicky odňatie) v ramennom kĺbe, za ktorú stanovuje príloha č. 1 k zákonu č. 437/2004 Z. z. fixných 150 bodov. Aj keď poškodený v spomínanom prípade utrpel množstvo zranení, absolvoval viaceré operácie a rehabilitácie, ako poškodená osoba by mal mať nepochybne nárok na plnohodnotnú majetkovú kompenzáciu v rozsahu 760 bodov za všetky utrpené ujmy pri úraze, ale zákonné obmedzenie mu znemožnilo zabezpečiť si plný finančný nárok.

Zákonodarca by mal byť voči poškodenému benevolentnejší pri formulovaní pravidiel odškodňovania a legitímnou má byť snaha kompenzovať poškodenému plnú náhradu škody na zdraví, keďže satisfakcia nepredstavuje pre poškodeného „zisk“, ale je spravodlivým zadosťučinením za nemateriálnu ujmu. Život, telesná a duševná integrita, dôstojnosť a sloboda požívajú podľa európskych štandardov najvyššiu ochranu. [5] Výnimkou nie je ani náš zákonodarca. Prijatím zákona č. 437/2004 Z. z. sa totiž snaží napomôcť „(...) presadzovaniu základnýc