Úvahy o novelizácii medicínsko-právnych predpisov

Priznanie práv účastníka konania pacientovi v konaní o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou

Ako sme na stránkach tohto časopisu už viackrát uviedli, pacient v konaní o dohľade nad zdravotnou starostlivosťou nemá zákonom priznané práva účastníka konania. Dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako konanie medzi Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej aj len „ÚDZS“) a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (ďalej aj len „poskytovateľ“) má špecifické pravidlá a postupy rámcované zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 581/2004 Z. z.“) a zákonom č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 576/2004 Z. z.“). Zákon č. 581/2004 Z. z. v ustanovení § 43 ods. 11 vylučuje subsidiárne použitie všeobecného predpisu o správnom konaní [zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov] na konanie o dohľade, a teda aj v ňom obsiahnutých definícii účastníkov konania.

Keďže pri prešetrovaní toho, či poskytovateľ postupoval alebo nepostupoval lege artis je konečným výsledkom dohľadu prinajhoršom uloženie sankcie v podobe pokuty zo strany ÚDZS na prvý pohľad sa zdá, že účastníctvo pacienta v konaní nie je vôbec nutné. Z hľadiska právnej praxe je však možné uviesť, že opak je pravdou a priznanie práv pacientovi by mohlo zásadne pomôcť a predišlo by sa tým istému penzu súdnych sporov. Pacient, ktorý oznámi svoje domnienky o nesprávnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti vo väčšine prípadov nebaží od prvého momentu po finančnom odškodnení, ale chce, aby bola jeho vec riadne prešetrená a niekto sa ňou zaoberal. Súčasne pacient očakáva možnosť vyjadriť sa k stanoviskám poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, odborným posudkom konzultantov ÚDZS a navrhovať do úvahy pripadajúce, dôkazy. Aktuálny právny stav, keď právom pacienta je len podať podnet na začatie dohľadu zo strany ÚDZS a následne sa dozvedieť výsledok šetrenia, voči ktorému nie je z jeho strany prípustný žiaden riadny opravný prostriedok je možné považovať za nevyhovujúci.

Pacient, ktorý má pocit, že sa ho dohľad vôbec netýka a nevie čo sa deje (keďže nie je účastníkom konania), je práve touto neinformovanosťou častokrát najviac motivovaný k rýchlemu a neuváženému podaniu žaloby o náhradu škody na zdraví. Moje skúsenosti hovoria, že potenciálne poškodený pacient hľadá najmä fórum, kde ho niekto bude počúvať a bude môcť reálne konfrontovať svoje postoje s odborníkmi. Keď nemá takú možnosť v rámci dohľadu, je nútený podať žalobu o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch na vecne a miestne príslušný súd.

V tejto súvislosti pre úplnosť dodávam, že si nemyslím, že priznaním práv účastníka konania pacientovi zo slovenských súdov absolútne vymiznú spomínané spory týkajúce sa náhrady škody na zdraví a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, no myslím si že by ich počet mohol zásadne klesnúť. Vo veľkom množstve prípadov pacient totiž hľadá pravdu z dôvodu, že procesy, ktoré prebehli mu neboli dôkladne vysvetlené. Práve spomínanú pravdu by sa pacient práve od ÚDZS mohol dozvedieť, no význam to bude mať iba vtedy, keď v ňom ÚDZS bude vidieť rovnocenného partnera.

Kodifikácia rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

V sérii článkov Obhajoba poskytovateľa zdravotnej starostlivosti voči Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou [1] som sa venoval v