Konanie o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia v praxi

Procesné podmienky

V zmysle CMP rozhoduje v konaní o prípustnosti prevzatia do zdravotníckeho zariadenia súd, ktorý je v rovnakom obvode ako zdravotnícke zariadenie. Uvedené je logickým krokom zákonodarcu, keďže je to práve zdravotnícke zariadenie, ktoré nami analyzované konanie vo veľkej väčšine iniciuje. Totiž v prípade, ak by bol príslušným súdom napr. všeobecný súd prevzatej osoby odvíjajúci sa od jej trvalého pobytu, mohli by v praxi nastávať problémy ohľadom vzdialenosti súdu a zdravotníckeho zariadenia. Zákon umožňuje podať návrh na začatie konania aj umiestnenej osobe, čo však nebude častým javom.

Povinnosťou zdravotníckeho zariadenia je oznámiť súdu umiestnenie a prevzatie osoby bez jeho informovaného súhlasu v lehote do 24 hodín od kedy dôjde k jeho prevzatiu, resp. do 24 hodín od kedy informovaný súhlas osoba odvolá, v prípade že je jej hospitalizácia nutná. Za účastníkov konania zákon označuje v prvom rade umiestnenú osobu (CMP používa termín „umiestnený“), zdravotnícke zariadenie a blízke osoby umiestneného, ak to sami navrhnú a je to podľa názoru súdu účelné.

Čo sa týka procesných oprávnení umiestnenej osoby, tá má spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu dokonca aj v tých prípadoch, keď nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Ustanovenie procesného opatrovníka súd zvolí vtedy, ak je to potrebné na ochranu záujmov umiestnenej osoby, pričom v prípade rozporu procesného postupu umiestneného a jeho opatrovníka tento rozpor (v najlepšom záujme umiestneného) posúdi súd.

V rámci konania je potrebné za kľúčový dôkaz považovať výsluch umiestneného (ak je vzhľadom na jeho zdravotný stav možný) eventuálne jeho vzhliadnutie. V prípade, že na tom umiestnený trvá, súd ho vypočuje vždy. Dôležitým oprávnením umiestneného je možnosť, aby sa konania zúčastňoval jeho dôverník, ktorý nie je odlišný od jeho zástupcu. Súd, ak o to umiestnený požiada, bude doručovať všetky písomnosti aj priamo umiestnenému, pričom meritórne rozhodnutie okrem zákonného zástupcu a procesného opatrovníka bude súd povinne doručovať aj umiestnenému.

Dokazovanie v predmetnom konaní bude prebiehať bez nariadenia pojednávania formou oboznámenia sa so stanoviskami relevantných osôb, medzi ktoré bude vždy patriť ošetrujúci lekár. Súd bude pracovať s listinami nachádzajúcimi sa v súdnom spise, najmä so zdravotnou dokumentáciou. Výsledkom konania bude uznesenie súdu, ktorý v lehote piatich dní vydá verdikt o tom, či bolo prevzatie do zdravotníckeho zariadenia prípustné. Je potrebné uviesť, že takéto rozhodnutie nebráni zdravotníckemu zariadeniu, aby umiestnenú osobu prepustilo, ak to okolnosti a zdravotný stav bude umožňovať. V zmysle ustanovenia § 265 CMP súd obligatórne po vyslovení prípustnosti prevzatia začne nadväzujúce konanie o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení, ktoré trvá podstatne dlhšie a v ktorom je dokazovanie precíznejšie. Tomuto konaniu sa budeme venovať v ďalšom článku. [1]

Okrem právnej úpravy CMP nie je možné opomenúť ani hmotnoprávny základ obsiahnutý v § 9 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., ktorý ustanovuje, že v prípadoch kedy sa od pacienta nepožaduje informovaný súhlas [§ 6 ods. 9 písm. d)] rozhoduje po oznámení takéhoto prevzatia súd. Do rozhodnutia súdu zákon umožňuje poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti realizovať výlučne zdravotné výkony, ktoré sú nevyhnutné na záchranu života a zdravia osoby, prípadne na zabezpečenie jej okolia. Po pominutí dôvodov prevzatia zákon pripúšťa dve eventuality ďalšieho postupu, a teda buď prepustenie umiestnenej osoby, alebo udelenie slobodného a dobrovoľného informovaného súhlasu zo strany pacienta. [2]

Rozhodovacia činnosť súdov

V nasledujúcej časti článku sa pokúsime o sumár niekoľkých rozhodnutí všeobecných súdov Slovenskej republiky, prevažne z roku 2018. Praktickou ukážkou ako v praxi býva o prevzatí osoby do zdravotníckeho zariadenia rozhodované je napríklad uznesenie Okresného súdu B. I. z 23. apríla 2018 sp. zn. 3 Pu 62/2018.Súd vykonané dokazovanie popísal nasledovne (cit.): „Oboznámením sa s názorom ošetrujúceho lekára a so zdravotnou dokumentáciou umiestneného súd zistil, že sa jedná o pacienta aktuálne privezeného RZP, z..., na podnet personálu. Údajne už týždeň sa u pacienta stupňovali poruchy správania, búchal do skríň