Zodpovednosť za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja

„Vztah mezi lekářem a pacientem vznikajíci při poskytování zdravotní péče je vztahem právně, odborně i eticky složitým.“ [1]

Zároveň ide o nerovný vzťah, ktorého príčinou je primárne informačná prevaha lekára. V prevažnej miere prípadov porušením povinností lekára dochádza k určitým zásahom do telesnej integrity pacienta, ktoré majú väčšinou pre pacienta závažné následky. [2]

V závislosti od druhu porušenej povinnosti, dochádza k vzniku zodpovednosti. Avšak v niektorých prípadoch vzniká zodpovednosť, aj keď lekár neporušil žiadnu povinnosť. [3] Ide najmä o situácie, keď pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti bol určitý zákrok vykonaný správne, ale pacientovi aj tak vznikla škoda. [4]

Takouto zodpovednosťou je aj zodpovednosť za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci. Jej právnu úpravu možno nájsť v § 421a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), cit. „Každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili.“ Zákonodarca v § 421a ods. 2 Občianskeho zákonníka ešte osobitne zdôraznil jej použitie aj pri poskytovaní zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb.

V odbornej literatúre sa možno stretnúť s názormi, že táto zodpovednosť sa v praxi aplikuje predovšetkým na zodpovednosť za škodu spôsobenú zdravotníckym zariadením. [5] Predpoklady jej vzniku sú nasledovné:

1. okolnosť – udalosť, ktorá má pôvod v povahe prístroja alebo inej veci,
2. škoda,
3. príčinná súvislosť medzi uvedenými bodmi. [6]

Zodpovednosť za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja, nie je založená na zavinení, čiže nejde o subjektívnu, ale o objektívnu zodpovednosť. Zavinenie v tomto prípade nie je potrebné ani dokazovať. Postačí, ak dôjde k preukázaniu, že škoda bola spôsobená povahou použitého prístroja, nástroja, inštrumentu, lieku, resp. inej veci pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

Pacient ako žalobca, ktorý musí uniesť dôkazné bremeno v prípadnom súdnom spore, nemusí ani dokazovať, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá spôsobom non lege artis, dokonca ani to, že prístroj, resp. iná vec boli vadné. [7] Nie je teda podstatné, či určitý subjekt (lekár, ktorý vykonáva samostatnú prax alebo zdravotnícke zariadenie) škodu zavinil, aj tak bude pri naplnení jej predpokladov zodpovedný. Ide o veľmi prísnu konštrukciu tejto zodpovednosti. Samotný subjekt bude zodpovedný aj v prípade, ak by vo veci urobil všetko, čo bolo v jeho silách, aby zabránil vzniku prípadnej škody, resp. ku škode by bolo došlo aj inak.

V odbornej literatúre sa uvádza, že lekár (resp. in