Plnenie pracovných úloh a cesta do zamestnania z hľadiska možnosti vyvinenia sa zamestnávateľa zo zodpovednosti za pracovný úraz alebo chorobu z povolania

Z tohto dôvodu zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce”) vymedzuje na účely zodpovednosti zamestnávateľa i zamestnanca základnú terminológiu, podľa ktorej by malo prísť k posúdeniu okamihu vzniku objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa. Pokiaľ sa uplatní objektívna zodpovednosť zamestnávateľa za poškodenie zdravia zamestnanca z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, má zamestnávateľ obmedzené možnosti vyvinenia sa z jej právnych následkov (Zákonník práce uvádza v § 195 až § 198 taxatívny výpočet liberačných dôvodov), preto je vyhnutie sa jej uplatneniu silnejším a vhodnejším prostriedkom ochrany záujmov zamestnávateľa ako hľadanie prípadných dôvodov neskoršiemu vyviňovaniu sa. Za primárny spôsob vyhnutiu sa objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz alebo chorobe z povolania preto pokladáme správnu identifikáciu miesta, kde prišlo k poškodeniu zdravia zamestnanca (priestor zamestnávateľa, cesta do zamestnania a pod.), resp. konanie zamestnanca a príčinnú súvislosť s výkonom práce a plnením pracovných úloh a súvislosť s nimi.

Plnenie pracovných úloh a priama súvislosť s nimi

Vymedzenie pojmu tzv. „plnenia pracovných úloh“ a „činnosti v priamej súvislosti s nimi“ predstavuje súčasť spoločných ustanovení pre oblasť zodpovednostných vzťahov v pracovnom práve na strane zamestnanca i zamestná­vateľa. Obsahové vymedzenie týchto pojmov je legálne vymedzené v § 220 Zákonníka práce a s ohľadom na systematiku Zákonníka práce je použiteľné len na účely zodpovednostných vzťahov. Nemožno ho analogicky aplikovať na účely iných pracovnoprávnych inštitútov, napr. pri posudzovaní rôznych období v kontexte ich určenia za pracovný čas (§ 85 Zákonníka práce) alebo na účely posudzovania neuspokojivého plnenia pracovných úloh v zmysle § 63 ods. 1 písm. d) bod 4 Zákonníka práce. Ustanovenie § 220 Zákonníka práce sa uplatňuje bez výnimky vo všetkých typoch zodpovednostných vzťahov v zmysle § 179 Zákonníka práce (všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu), § 192 Zákonníka práce (všeobecnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu), § 193 Zákonníka práce (zodpovednosti zamestnávateľa za škodu na odložených veciach), § 195 až § 198 Zákonníka práce (zodpovednosti zamestnávate­ľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania). Použitie pojmu „plnenie pracovných úloh a priama súvislosť s nimi“ sa vzťahuje rovnako na obe formy základných pracovnoprávnych vzťahov (pracovný pomer založený pracovnou zmluvou, právne vzťahy založené dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru). Zamestnanec, ktorý so zamestnávateľom uzatvoril dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (t. j. napr. dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti alebo dohodu o brigádnickej práci študentov), zodpovedá za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností pri výkone práce alebo v priamej súvislosti s výkonom tejto práce rovnako, ako zamestnanec v pracovnom pomere. Taktiež zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorú utrpel pri výkone práce podľa uzatvorenej dohody alebo v priamej súvislosti s ním, v rovnakom rozsahu ako zamestnancom v pracovnom pomere. [1]

Pod plnením pracovných úloh sa rozumie v prvom rade výkon takých pracovných povinností, ktoré zamestnancovi vyplývajú z pracovného pomeru, iná činnosť, ktorá je vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. Plnením pracovných úloh zamestnanca bude aj činnosť vykonávaná zamestnancom z podnetu ďalších zamestnancov v nadväznosti na plnenie vlastných pracovných povinností, prípadne