Zodpovednosť štátu za škodu pri výkone verejnej moci

Zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci“) rozlišuje medzi nezákonnosťou rozhodnutia a nesprávnym úradným postupom orgánom verejnej moci a s tým spojeného spôsobu a rozsahu zodpovednosti týchto orgánov za škodu pri výkone verejnej moci. Zodpovednosť za škodu podľa zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu (tzv. zodpovednosť za výsledok).

Vecná príslušnosť orgánov konajúcich v mene štátu vo veci náhrady škody

Pre oblasť zdravotníctva zákonodarca ustanovil zodpovedné orgány verejnej moci, ktoré sú príslušné konať pri predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody, ako aj sú pasívne legitimované v prípadnom súdnom spore o náhradu škody z dôvodu nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu podľa nasledovných porušení právnych predpisov a procesných postupov:

• Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky:
  1. ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva [podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d) zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci],
  2. ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva [podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. e) zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci].

• Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou:
  • ak škoda vznikla v dôsledku jeho nezákonného rozhodnutia (vydaného rozhodnutia alebo fiktívneho rozhodnutia), alebo v dôsledku jeho nesprávneho úradného postupu, nakoľko Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „ÚDZS“) je právnická osoba, ktorá bola zriadená na základe zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a ktorej zákonodarca zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy so zákonnou pôsobnosťou pre dohľad nad verejným zdravotným poistením a dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti [podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. i) zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci].

Ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, má povinnosť ďalej vo veci konať ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý [podľa § 4 ods. 1 písm. m) zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci].

Ministerstvo spravodlivosti SR je vecne príslušné na rozhodovanie podľa ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci vo všetkých prípadoch, ak vecná príslušnosť napriek ustanovenej vecnej príslušnosti veľkého počtu ministerstiev a orgánov neprislúcha žiadnemu z orgánov konajúcich v mene štátu uvedených v § 4 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci.

Právny pojem – nezákonnosť rozhodnutia

Nezákonnosť rozhodnutia nemá legálnu definíciu. Pri zovšeobecnení samotná nezákonnosť predstavuje stav, pri ktorom rozhodnutie je v rozpore s príslušným ustanovením správneho práva alebo prípad, ak správny orgán pri posudzovaní právneho stavu konkrétneho prípadu vydal rozhodnutie, na ktoré aplikoval nesprávne právne ustanovenie. Za nezákonnosť treba taktiež považovať nečinnosť správneho orgánu, ku ktorej došlo napriek tomu, že mu zo zákonného predpisu vyplývala zákonná povinnosť konať vo veci, a to tým, že opomenul vo veci konať alebo nekonal vo veci úmyselne, a pre tieto dôvody ani nevydal rozhodnutie. Za nezákonné rozhodnutie sa považuje aj nevydané rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, ktoré zákonodarca môže určiť za tzv. fiktívne rozhodnutie. Takýmto rozhodnutím je fiktívne rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), t. j., že v prípade, ak povinná osoba v zákonom určenej lehote na vybavenie žiadosti o informácie neposkytla žiadateľovi požadované informácie, alebo nevydala rozhodnutie o odmietnutí informácie zo zákonných dôvodov, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu.

Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“.

Citovaný článok Ústavy SR zjednodušene definuje to, že štátne orgány môžu konať iba tak, ako im to dovolí zákon, naproti tomu fyzické a právnické osoby môžu konať všetko, čo im zákon nezakazuje.

Osobitný dôraz na dodržiavanie zásady legality (zákonnosti) je potrebné klásť v súvislosti s aplikáciou § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), v ktorom je upravený súlad rozhodnutia správneho orgánu so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Zásada legality (zákonnosti) je obsiahnutá najmä v povinnosti správneho orgánu pri konaní a vydaní rozhodnutia, na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu a tiež s podmienkami dodržania formy rozhodnutia, ktoré musí obsahovať zákonom predpísané obsahové náležitosti (výrok, odôvodnenie a poučenie) ako aj formálne náležitosti (označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, identifikačné údaje – dátum, číslo spisu, pomenovanie predmetu konania, menný zoznam účastníkov, vlastnoručný podpis osoby vydávajúcej rozhodnutie za správny orgán a vyznačenie jeho mena a priezviska a jeho pracovnej funkcie, odtlačok úradnej pečiatky, rozdeľovník pre písomné doručenia rozhodnutia).

Za predpokladu, že rozhodnutie správneho orgánu nie je v súlade so všetkými zákonom predpísanými formálnymi a obsahovými podmienkami, má účastník správneho konania oprávnenie domáhať sa nápravy súdnym prieskumom na príslušnom krajskom súde v rámci správneho súdnictva.

„Nezákonné rozhodn