Súčasná rozhodovacia prax súdov pri kvalifikácii subjektívnej a objektívnej zodpovednosti za škodu na zdraví spôsobenú pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

Keďže rozhodnutie bolo vydané ešte podľa zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník ve znění pozdějších předpisů (ďalej len „ Občiansky zákonník“) platného do 31. decembra 2013, jeho závery možno analogicky aplikovať aj na slovenské prípady pri použití slovenského Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Sb.). Rovnako autori riešia otázku, ako postupovať pri uplatnení nárokov za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, ak bolesť nie je akútna ani prechodná, ale má trvalý charakter aj v kontexte začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri nároku škody na zdraví. Na záver sa autori venujú začiatku plynutia premlčacej doby pri náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle súčasnej judikatúry a odborných právnych názorov.

Škoda na zdraví spôsobená zubárskym zákrokom

V posudzovanom konaní sa pacientka domáhala zaplatenia finančného odškodnenia od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti MUDr. M. Č. z dôvodu náhrady škody na zdraví.

Pacientka, ktorá bola v posudzovanom prípade na strane žalobcu, dňa 3. mája 2006, podstúpila zdravotný výkon u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (ďalej aj „žalovaný“) použil pri ošetrení zuba pacientky koreňový nástroj nesprávnej dĺžky. V dôsledku toho došlo k tzv. „preplneniu zubného kanálika“. Výplňová hmota sa dostala do kanálika v čeľustnej kosti, teda do miesta, kam nepatrí, a tým došlo k poškodeniu časti trojklaného nervu. Následne bola pacientka ošetrená u ďalšieho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, avšak už nebolo možné dosiahnuť účinnú nápravu. Výplňová hmota bola z mandibulárneho kanálika odstránená chirurgickým zákrokom 3. augusta 2006, kedy už časť trojklaného nervu bola nezvratne poškodená.

V dôsledku toho pacientka trpí dlhodobou bolesťou hlavy. Bolesť jej spôsobuje aj akýkoľvek dotyk v čeľustnej časti tváre, vietor aj klimatizácia. Taktiež pacientka pociťuje bolesť pri každom slove, ktoré vysloví, ma zlú kvalitu spánku, prekážajú jej klimatizované priestory, pričom došlo k narušeniu jej intímneho života a vzťahov so svojím synom. Lieky, ktoré užíva, bolesť len tlmia, ale neodstraňujú. U žalobkyne sa v dôsledku bolesti vyvinula duševná porucha, pričom bola uznaná za plne invalidnú osobu a je izolovaná z dôvodu pocitov menejcennosti a postihnutia v tvárovej oblasti. [1]

Žalobkyňa podala žalobu 10. apríla 2008, ktorú neskôr, 3. decembra 2008, rozšírila o bolestné za ďalší atak bolestí, ktoré žalobkyňu postihli neskôr v roku 2008.

Právne posúdenie súdu prvej inštancie

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný objektívne zodpovedá za škodu vzniknutú žalobkyni podľa § 421a českého Občianskeho zákonníka [2], keďže výplňová hmota použitá pri zubnom ošetrení žalobkyni poškodila nerv. Ďalej súd konštatoval, že liečebný postup žalovaného bol non lege artis, pretože žalovaný nezvolil správne dĺžku koreňového nástroja, a preto žalovaný subjektívne zodpovedá za škodu aj podľa § 420 Občianskeho zákonníka.

Výška škody sa určuje na základe bodového hodnotenia posledného ošetrujúceho lekára v lekárskom posudku, prípadne bodového hodnotenia znalca uvedeného v znaleckom posudku. V tomto prípade bolo bolestné ohodnotené znaleckým posudkom celkovo na 130 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne bolo ohodnotené spolu na 1 315 bodov (v súlade s vtedy účinným bodovým sadzobníkom podľa vyhlášky Ministerstva zdravotnictví č. 440/2001 Sb.). Súd tento prípad vyhodnotil ako prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 7 ods. 3 cit. vyhlášky [3] s odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky. [4] Preto ako primerané odškodnenie žalobkyne stanovil šesťnásobok základnej výmery bodového ohodnotenia bolestného a rovnako sťaženia spoločenského uplatnenia. [5]

Podľa záveru znalca bolo poškodenie zdravia žalobkyne zapríčinené žalovaným len zo 75 % a preto súd rozhodol o spoluzodpovednosti podľa § 438 Občianskeho zákonníka a žalobkyni priznal 75 % z celkovej vyčíslenej náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia.

Žalovaný vzniesol počas konania námietku premlčania, avšak súd ju považoval za nedôvodnú a svoj úsudok odôvodnil, že dvojročná subjektívna premlčacia lehota podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka bola zachovaná, keďže lekársky zákrok bol žalobkyni vykonaný 3. mája 2006 a žaloba bola podaná 10. apríla 2008. Súd vzhľadom na to, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo až mnoho mesiacov po lekárskom zákroku, dospel k záveru, že aj rozšírenie žaloby doručené súdu 3. decembra 2008 sa uskutočnilo včas.

Dôvody hodné osobitného zreteľa

Súd odôvodnil zvýšenie bolestného tým, že bolesť trojklaného nervu je jednou z najkrutejších bolestí, navyše v hlavovej (tvárovej) časti tela, ktorá je vnímaná zvlášť intenzívne. Pri zvýšení náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd poukázal na to, že žalobkyňa žila pred zákrokom štandardným pracovným, ako aj spoločenským životom a teraz trpí bolesťami bez