Portál určený zdravotníckym pracovníkom, právnikom a zamestnancom štátnych a verejných inštitúcií

Online časopis

Zdravotníci v Zákonníku práce – „pomýlená novela“?

Dátum: Rubrika: Ekonomika a manažment

Výkon zdravotníckeho povolania v pozícii lekára alebo zdravotnej sestry možno v podmienkach slovenského zdravotníctva pokladať skôr za „službu vlasti“ ako plnohodnotné zamestnanie.

Opakované porušovanie pracovnoprávnych predpisov vo vzťahu zamestnanec – zamestnávateľ [napr. § 85a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len Zákonník práce“)], obchádzanie ustanovení Zákonníka práce, či jeho priame nahradzovanie prostredníctvom iných zmluvných typov z oblasti obchodného alebo občianskeho práva, nedodržovanie základných hygienických limitov výkonu práce, často otrasné pracovné podmienky len dokresľujú uvádzané konštatovanie. Zákonník práce obsahuje viacero ustanovení, ktoré by mali predstavovať základné limity výkonu práce zdravotníckych zamestnancov. Špecifickosť charakteru zdravotníckeho povolania ale spôsobuje, že základný pracovnoprávny predpis nedokáže obsiahnuť všetky nuansy praxe a spôsobuje tak istý rozpor medzi potrebami, resp. požiadavkami zamestnancov v zdravotníctve a existujúcou legislatívnou úpravou.

Dlhodobé volania zdravotníckych zamestnancov po adekvátnej zmene Zákonníka práce sa tak mali zosobniť v tzv. „veľkej“ novele Zákonníka práce s účinnosťou od 1. 9. 2011 (zákon č. 257/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony – ďalej len „novela“). Konečné znenie novely však spôsobilo v radoch zdravotníckych zamestnancov isté rozčarovanie a prejavilo sa v ich ambivalentnom postoji. Na jednej strane síce prišlo k pozitívnym zmenám v podobe nemožnosti práce nadčas alebo práce v noci u zamestnanca vykonávajúceho zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu, resp. zamestnanca vykonávajúceho zdravotnícke povolanie „sestra“ a „pôrodná asistentka“ podľa osobitného predpisu po dovŕšení 50-teho roku života, na druhej strane však novela absolútne rezignovala na riešenie akútnych problémov, napr. v oblasti organizácie a výstavby pracovného času.

Na dôvažok, ani tzv. pozitívne vnímaná zmena v podobe zákonne vyžadovaného súhlasu s prácou nadčas alebo prácou v noci v praktickom výkone závislej práce, ako zamestnanec vykonávajúci zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu nič nezmení.

Pracovný čas zamestnancov vykonávajúcich zdravotnícke povolanie

Za najpálčivejší problém praxe a oblasť najčastejšieho obchádzania a porušovania ustanovení Zákonníka práce možno označiť problematiku pracovného času zdravotníckych zamestnancov. Osobitosť právnej úpravy pracovného času zdravotníckych zamestnancov je obsiahnutá v § 85a Zákonníka práce.

Priemerný pracovný čas zdravotníckeho zamestnanca v zmysle uvedeného ustanovenia môže prekročiť všeobecný zákonný limit 48 hodín týždenne v maximálnom rozsahu 56 hodín v priemere za týždeň.

Citované ustanovenie predstavuje zákonnú výnimku z relatívne rigidnej právnej úpravy pracovného času za predpokladu, že zamestnanec vysloví s takýmto určením pracovného času nad zákonom vymedzený rozsah súhlas a má status zdravotníckeho zamestnanca. [1] Zákonodarca rovnako určuje limit predpokladaného rozšírenia pracovného času, keď zavádza vyrovnávacie obdobie v rozsahu 4 mesiacov po sebe nasledujúcich. Už z rozsahu možného predĺženia týždenného pracovného času na základe dohody zamestnanca so zamestnávateľom vyplýva, že v praxi sa bude uvedená výnimka využívať predovšetkým v právnej forme nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času. [2]

Novela Zákonníka práce s istou snahou o posilnenie pracovnoprávnej ochrany zdravotníckych zamestnancov zaviedla v oblasti organizácie a výstavby pracovného času možnosť zamestnanca takýto súhlas odvolať. V zmysle novelizovaného ust. § 85a ods. 4 tak môže zdravotnícky zamestnanec odvolať súhlas s rozšírením pracovného času nad rámec 48 hodín. Odvolanie súhlasu nadobudne účinnosť uplynutím jedného mesiaca od jeho doručenia zamestnávateľovi. Analogicky, ako je tomu, napr. v prípade obmedzenia zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru podľa § 83a Zákonníka práce však zákonodarca nestanovuje formu odvolania udeleného súhlasu. Hoci možno predpokladať jeho písomnú podobu podľa použitia zákonnej dikcie „od jeho doručenia zamestnávateľovi“, čo je mimochodom aj častý výklad zo strany ministerských úradníkov, subsidiárna pôsobnosť zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p. pre oblasť všeobecných ustanovení Zákonníka práce umožňuje aj odlišný výklad.

Ustanovenie § 38 Zákonníka práce upravuje doručovanie iba písomností týkajúcich sa napríklad vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku písomností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy, a pod., ktoré musia byť doručené (zamestnancovi) do vlastných rúk.

Doručovanie iných písomností Zákonník práce neupravuje, a preto môže byť uskutočňované viacerými spôsobmi. Ustanovenie § 85a v ods. 1, ale nevyžaduje udelenie súhlasu zamestnanca vo forme písomného súhlasu, ale len súhlasu.

Súhlas s rozšírením pracovného času nad 48 hodín tak nemusí mať podobu písomnosti, ktorých doručovanie Zákonník práce upravuje. Udelenie súhlasu, ale aj jeho odvolanie by teda a contrario mohlo nastať aj ústne za uplatnenia právneho rámca Občianskeho zákonníka. Doručenie by v takomto prípade predstavovala situácia, kedy by sa zamestnávateľ dozvedel o udelení alebo späť vzatí súhlasu. V skutočnosti by tak mohla nastať situácia právnej neistoty, kedy by napr. zamestnávateľ tvrdil, že existuje udelenie súhlasu, a že o jeho späť vzatí nevie. Zamestnanec by tak napríklad nemal možnosť vôbec preukázať, že takýto právny úkon vôbec vykonal. Pracovné právo takúto situáciu charakterizuje ako oslabenie pracovnoprávnej ochrany zamestnanca.

Zlepšeniu podmienok výkonu závislej práce u vybraných skupín zdravotníckych zamestnancov by rovnako malo prispieť obmedzenie dispozičnej právomoci zamestnávateľa pri nariaďovaní práce nadčas a výkone práce v noci. V prípade práce nadčas, novela Zákonníka práce predpokladá jej výkon u zdravotníckeho zamestnanca, ktorý dovŕšil 50-ty rok života len na základe dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Zákonník práce vylučuje jej nariadenie do zákonom stanoveného limitu 150 hodín, resp. 250 hodín v zmysle kolektívnej zmluvy, ako u iných skupín zamestnancov. Podobne, v prípade nočnej práce zdravotných sestier a pôrodných asistentiek, ktoré dovŕšili 50 rokov, Zákonník práce vyžaduje ich súhlas s výkonom nočnej práce.

Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.

Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.

Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).



Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov

Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.

Seriály