Odmietnutie výkonu práce zo strany zdravotníckeho zamestnanca

Takýto model riadenia vlastné­ho podniku, napr. ambulantného zariadenia, kde lekár vystupuje ako fyzická osoba poskytujúca zdravotnú starostlivosť, a zároveň ako zamestnávateľ v zmysle pracovnoprávnych predpisov, sa však výraznou mierou podpisuje na kvalite a právnej čistote mnohých právnych úkonov. Predovšetkým vo vzťahu lekár – zdravotná sestra alebo lekár a ostatní administratívni zamestnanci, kde lekár vystupuje v pozícii klasického zamestnávateľa a na predmetné pracovnoprávne vzťahy sa vzťahuje v plnom rozsahu zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“).

V praxi nie je bohužiaľ výnimkou, že najmä pracovné zmluvy alebo dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú charakterizované vysokým počtom nedostatkov, ktoré spravidla vyplývajú z nedostatočnej znalosti pracovnoprávnych predpisov alebo z ich nesprávneho výkladu a vystavujú tým osobu lekára – zamestnávateľa (ďalej len „zamestnávateľ“) nebezpečenstvu vzniku súdneho sporu alebo sankčného konania zo strany orgánov inšpekcie práce.

Typické problémy, s ktorými sa najčastejšie stretávame v bežnej praxi, je príliš úzke zadefinovanie druhu práce (pracovnej pozície) zamestnankyne – zdravotnej sestry lekára spravidla na konkrétnu odbornú činnosť v rámci poskytovanej zdravotnej starostlivosti, pričom v skutočnom výkone pracovnej činnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti prichádza k rozširovaniu dispozičného oprávnenia lekára – zamestnávateľa prostredníctvom jeho bežných pokynov aj na úkony, ktoré neboli predpokladané v pracovnej zmluve/pracovnej náplni zdravotnej sestry), k zavádzaniu rôznych zmluvných ustanovení o zodpovednosti za škodu pri výkone práce vo vzťahu napr. k rôznych medicínskym prístrojom nad rámec úpravy zodpovednostných vzťahov, ako ich upravuje Zákonník práce (rôzne formy zmluvných pokút alebo limitov náhrady spôsobenej škody) alebo k prenášaniu povinností lekára – zamestnávateľa v oblasti zabezpečenia osobných ochranných pracovných pomôcok na svojich zamestnancov napriek existujúcej zákonnej ­povinnosti vyplývajúcej z osobitných právnych predpisov (zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v z. n. p. – ďalej len „zákon o BOZP“). Bez ohľadu na subjektívne alebo objektívne okolnosti, ktoré sú príčinou vyššie popísaného konania zamestnávateľa, si dáva predkladaný príspevok za cieľ riešiť vzniknutú situáciu z hľadiska platnej pracovnoprávnej úpravy, a to v okamihu, kedy príde k odmietnutiu výkonu práce alebo splnenia pokynu zo strany zdravotníckeho zamestnanca, a to predovšetkým vo väzbe na prípadné porušenie pracovnej disciplíny a možnosť následného skončenia pracovného pomeru v zmysle ustanovení Zákonníka práce.

Práva a povinnosti zdravotníckeho zamestnanca, pracovná disciplína

Napriek špecifickej povahe pracovnej činnosti zdravotníckych zamestnancov v podobe poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorá sa bezprostredne viaže na možné existujúce ohrozenie života a zdravia inej fyzickej osoby (pacienta) s odkazom na celý rad osobitných právnych predpisov (napr. zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.), sa na zdravotníckych zamestnancov a ich práva a povinnosti primárne vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce.

Zložitosť načrtnutého problému tak spočíva v tom, že u zdravotníckych zamestnancov sa uplatňuje celý komplex práv a povinností, ktoré nevyplývajú len z uzatvorenej pracovnej zmluvy a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo klasických pracovnoprávnych predpisov (­napr. Zákonník práce), ale aj z radu ďalších osobitných právnych predpisov vzťahujúcich sa všeobecne k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti (spomínaný zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.).

Vzájomná konkurencia popísaných právnych predpisov tak môže viesť k právnej neistote z hľadiska právneho postavenia zamestnanca a zamestnávateľa predovšetkým v okamihu prípadného porušenia niektorého ustanovenia relevantného právneho rámca).

<