(Zdanlivá) konkurencia náhrady za nemajetkovú ujmu a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

Bližšie rozoberáme závery Ústavného súdu SR, ktorý uviedol, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je krytý náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia. Prezentované názory súdov môžu nájsť svoju aplikáciu aj v diskusiách týkajúcich sa posudzovania vzťahu medzi sťažením spoločenského uplatnenia a nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v medicínskych sporoch. Práve z tohto dôvodu stojí za to sa na tieto rozhodnutia bližšie pozrieť.

V skratke k nemajetkovej ujme

Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti. Jej právnu úpravu okrem iného nájdeme v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov). Avšak základ, z ktorého vychádzajú ostatné predpisy, a teda aj Občiansky zákonník, predstavuje Ústava SR a Listina základných práv a slobôd. [1] V Ústave sú to najmä čl. 12 (stanovuje, že základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné), čl. 15 (upravuje právo na život a ochranu ľudského života pred narodením), čl. 16 a 19 (upravujú právo na súkromie a špeciálne práva na zachovanie osobnej cti, ľudskej dôstojnosti, ochranu mena) a čl. 22 (upravuje listové tajomstvo a ochranu osobných údajov). Občiansky zákonník príkladmo vypočítava, čo sa zaraďuje do tejto oblasti. Na prvom mieste uvádza život a zdravie, následne pojednáva o občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, o súkromí, mene a prejavoch osobnej povahy. Občianskoprávna ochrana osobnosti svojim rozsahom a obsahom chránených práv nepokrýva všetky práva fyzických osôb. Z ochrany nie sú vylúčené práva, ktoré zakotvuje Ústava SR a Listina základných práv a slobôd.

Práva späté s osobnosťou človeka a jej rozvojom (osobnostné a osobné práva) nemajú majetkový charakter. Zásahom do týchto práv spravidla nevznikajú majetkové ujmy. Zjednodušene možno povedať, že zásahy do týchto sfér sa označujú ako nemajetková ujma. Niekedy v odbornej literatúre dochádza aj k použitiu slovného spojenia zodpovednosť za citovú ujmu. [2] Ak však fyzickej osobe pri zásahu do práv spätých s jej osobnosťou vznikne škoda, môže si uplatniť aj právo na jej náhradu (ak budú splnené podmienky zodpovednosti za škodu). [3]

Občiansky zákonník následne tiež príkladmo upravuje určité prostriedky, ktoré osoba môže využiť v prípade zásahov do tejto oblasti. Človek, ktorému ešte stále niekto zasahuje do jeho práv (poškodený), môže v prvom rade žiadať, aby zasahujúca osoba (škodca) upustila od tohto neoprávneného zásahu a odstránila všetky následky. Zároveň poškodený môže žiadať aj primerané zadosťučinenie. Osoba má právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch až subsidiárne, a to v prípade, pokiaľ by sa nezdali postačujúce už spomenuté prostriedky. Občiansky zákonník opäť príkladmo uvádza prípady, kedy má osoba nárok na náhradu v peniazoch, a to vtedy, ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Výšku náhrady určuje súd a prihliada pritom na závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu.

Ochrana osobnosti podľa Občianskeho zákonníka je založená na objektívnom zodpovednostnom princípe, to znamená, že sa nevyžaduje zavinenie tej osoby, ktorá neoprávnený zásah vykonala. [4]

V skratke k sťaženiu spoločenského uplatnenia

Občiansky zákonník v rámci ustanovení o náhrade škody určuje, že pri náhrade škody na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia (pozri ust. § 444 Občianskeho zákonníka). Čo je sťaženie spoločenského uplatnenia, už Občiansky zákonník nedefinuje. Jeho definíciu nájdeme v inom právnom predpise – v zákone č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.“). Podľa neho (cit.) „Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“). [5]

Tento zákon ďalej bližšie upravuje podrobnosti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a určenie jej výšky. Právna úprava stanovuje, že náhrada musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada sa poskytuje na základe lekárskeho posudku a sadzby bodového hodnotenia sa nachádzajú v prílohe zákona (napr. položka č. 312 – strata sleziny predstavuje 150 bodov).

Rozhodnutie Ústavného súdu SR