Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pri nároku na náhradu škody na zdraví

Skutkový stav konania o náhradu škody na zdraví

V posudzovanej právnej veci sa sťažovateľ pred všeobecnými súdmi žalobou domáhal zaplatenia finančného odškodnenia proti poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti – Krajskej nemocnici T. B., a. s. (ďalej len „žalovaný“) titulom náhrady škody na zdraví, a to v nasledovných sumách: 242 400 Kč (náhrada bolestného), 882 000 Kč (náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia), 1 370 292 Kč (náhrada za stratu na zárobku) a pravidelnej mesačnej čiastky 9 000 Kč.

Okresný súd v Z. rozsudkom predmetný žalobný návrh sťažovateľa zamietol. Okresný súdu totiž dospel k záveru, že všetky sťažovateľom uplatnené nároky, ktoré sú naviac samostatnými, dielčími nárokmi, sú premlčané márnym uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. občanský zákoník ve znění pozdějších předpisů (ďalej len „Občiansky zákonník“) [1]. S poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu ČR skonštatoval, že jednotlivé zložky práva na náhradu škody vznikajú samostatne a samostatne sa taktiež premlčujú. Pokiaľ ide o nárok na bolestné, je rozhodné, kedy došlo k ukončeniu liečebného procesu u pacienta a stabilizácii jeho zdravotného stavu. V prípade cievnej mozgovej príhody sťažovateľa tieto skutočnosti prvostupňový súd zistil z lekárskej správy praktického lekára sťažovateľa, ako aj zo znaleckého posudku doc. MUDr. J. T., CSc. (ďalej len „znalec“), ktorý si nechal vypracovať a predložil sám sťažovateľ. Prvostupňový súd dospel ku zisteniu, že zdravotný stav sťažovateľa bol stabilizovaný najneskôr k 31. decembru 2003. Vychádzal pritom zo záverov pre sťažovateľa najpriaznivejších. Preto subjektívna premlčacia doba uplynula najneskôr k 31. decembru 2005.

Pokiaľ ide o thyreotoxikózu u sťažovateľa, prvostupňový súd zistil ustálenie zdravotného stavu z vyjadrenia praktického lekára sťažovateľa a rovnako aj zo znaleckého posudku znalca. Obdobne, ako v prípade cievnej mozgovej príhody, pritom vychádzal z najneskoršieho možného dátumu ustálenia zdravotného stavu, t. j. 23. novembra 2005, a teda premlčanie v tomto prípade malo nastať k 23. novembru 2007. Čo sa týka nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia, prvostupňový súd viazal vedomosť poškodeného (sťažovateľa) o tejto škode na dobu, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Vychádzajúc z judikatúry najvyššieho súdu uviedol, že posúdenie ustálenia zdravotného stavu poškodeného je závislé na vyjadrení lekára. Preto vychádzal z lekárskej správy praktického lekára sťažovateľa, podľa ktorej zdravotný stav poškodeného je dlhodobo stabilizovaný od decembra 2003. Najneskôr k 31. decembru 2005 tak uplynula subjektívna premlčacia doba. V prípade nároku za stratu na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti súd prvého stupňa opäť s odkazom na judikatúru Najvyššieho súdu ČR konštatoval, že o výške škody spočívajúcej v strate na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti sa poškodený dozvie spravidla v okamihu, kedy mu bola vyplatená posledná dávka nemocenského a kedy môže stratu na zárobku bližšie špecifikovať (vyčísliť). Subjektívna premlčacia doba k uplatneniu nároku na náhradu za stratu na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti začína plynúť zásadne od okamihu, kedy sa poškodený dozvedel o zárobku dosahovanom pred poškodením zdravia a po poškodení, prípadne, kedy bolo vydané rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku a poškodený sa o ňom dozvedel. Tento nárok sa premlčuje ako celok (keďže má charakter tzv. opakujúceho sa plnenia).

Prvostupňový súd po zistení, že sťažovateľovi bol priznaný plný invalidný dôchodok rozhodnutím zo 6. novembra 2002 (rozhodnutie obsahuje aj oznámenie o doplatku dôchodku za konkrétne obdobie zo 6. decembra 2002 a o výplate dôchodku bezhotovostným prevodom 24. decembra 2002), dospel tak k záveru, že subjektívna premlčacia doba by uplynula najneskôr k 31. decembru 2004. Žaloba sťažovateľa bola podaná až 2. júla 2010, keď žalovaná strana vzniesla námietku premlčania, preto všetky žalobou uplatnené čiastkové nároky vyhodnotil ako premlčané a žalobu zamietol. Sťažovateľ voči uvedenému zamietavému rozhodnutiu prvostupňového súdu podal odvolanie, o ktorom odvolací súd rozhodol tak, že rozhodnutie potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými závermi prvostupňového súdu týkajúcich sa premlčania nároku. Rovnako postupoval aj Najvyšší súd ČR ako súd dovolací a dovolanie sťažovateľa ako procesne neprípustné odmietol. Naviac, najvyšší súd uvedenú právnu vec nepovažoval ani za otázku zásadného právneho významu, preto nepripustil dovolanie ani z tohto dôvodu.

Právo na spravodlivý proces – správne právne posúdenie plynutia premlčacej doby

V podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ proti uvedeným rozhodnutiam predovšetkým namietal, že odvolací a dovolací súd nepostupovali správne pokiaľ