V prvom rade je potrebné od seba odlíšiť dva nároky:

• nárok na náhradu škody na zdraví a
• nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.

Pri ujme na zdraví vzniká poškodenému osobitný súbor práv na jeho náhradu, ide o nároky tzv. náhrady škody na zdraví. Konkrétne ide o právo na náhradu za stratu na zárobku, náhradu za stratu na dôchodku, jednorazové vyrovnanie, náhradu účelných nákladov spojených s liečením, náhradu primeraných nákladov pohrebu, pozostalostnú rentu [1] a podľa § 444 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) právo na jednotlivé odškodnenie bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia [2].

Na účely toho článku sa budeme venovať tzv. náhrade nemajetkovej ujmy, ktorá sa uplatňuje na základe právnej úpravy ochrany osobnosti v Občianskom zákonníku, konkrétne podľa § 13 v spojení s § 11. Z právnej úpravy možno vyabstrahovať, že každá fyzická osoba má právo:

1. aby sa upustilo od neoprávne­ných zásahov do práva na ochranu jej osobnosti,
2. aby sa odstránili následky neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti,
3. na primerané zadosťučinenie v prípade porušenia spomenutých práv v bodoch 1 a 2 [3] a
4. na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch [4], ak nebolo primerané zadosťučinenie dostatočné.

Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch teda nenastúpi vždy, keď dôjde k zásahu do och­rany osobnosti. Realizácia tohto právneho inštitútu bude možná až vtedy, keď iné nepeňažné satisfakcie nie sú postačujúce. Napríklad pôjde o situácie, ak dôjde k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere [5]. Pozornosť si zaslúži taktiež posudzovanie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch od závažnosti vzniknutej ujmy ako aj na okolnosti porušenia práv garantovaných v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zákonodarca teda do tohto posudzovania implementoval tzv. materiálny korektív.

Aby boli teoretické informácie kompletné, dodávame, že predpokladmi vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy sú:

• existencia ujmy,
• porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávny úkon;
• príčinná súvislosť medzi touto ujmou a protiprávnym konaním.

Nemajetková ujma v rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR

Náhrada nemajetkovej ujmy je prepojená s otázkou ochrany osobnosti, ku ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 265/2009 uviedol: „Právo na ochranu osobnosti (subjektívne, rýdzo osobné resp. osobnostné právo) Občiansky zákonník upravuje ako jednotné právo. V dôsledku toho treba jednotlivé práva, ktoré v tomto jednotnom rámci vznikajú, chápať ako práva čiastkové, líšiace sa navzájom vzťahom k rôznym hodnotám, stránkam osobnosti, avšak vychádzajúcim z osobnosti tvoriacej fyzickú a mravnú jednotku. Ako základné hodnoty osobnosti každej fyzickej osoby uvádza Občiansky zákonník v § 11 výslovne život, zdravie, občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, ako aj súkromie, meno a prejavy osobnej povahy [6].“

Už priamo k náhrade nemajetkovej ujmy Najvyšší súd SR v rovnakom konaní konštatoval: „Svojou povahou nejde o prostriedok represívny, ani reparačný, ale o špeciálny prostriedok ochrany osobnosti so satisfakčnou povahou, ktorá sa bezprostredne nepremieta do majetkovej sféry postihnutej fyzickej osoby, preto ju nemožno vyjadriť a vyčísliť v peniazoch. V prípade, ak by sa nezdalo morálne zadosťučinenie postačujúce, umožňuje Občiansky zákonník v § 13 ods. 2 priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej účelom je vyvážiť a zmierniť nemajetkovú ujmu peňažnou formou a plní tiež satisfakčnú funkciu [7].“

K otázke náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavný súd SR“). Ten v uznesení IV. senátu zo dňa 4. apríla 2012 v konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 165/2012 o nemajetkovej ujme povedal nasledovné: „Pri rozhodovaní o tom, či bude priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch a v akej výške, je potrebné aplikovať citovaný § 13 ods. 2 a § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka v ich vzájomnej súvislosti. Posudzuje sa intenzita, trvanie a rozsah nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi vzhľadom na postavenie žalobcu v rodine a spoločnosti.“ [8]

V inom konaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 360/09 IV. senát ústavného súdu zadefinoval mantinely posúdenia okolností odôvodňujúcich priznanie náhrady nemajetkovej ujmy, ktoré majú byť všeobecným súdom rešpektované: „Posúdenie týchto okolností ponecháva na úvahu súdu, pričom táto úvaha nemôže prekračovať únosnú mieru, ale musí spočívať na logických a legitímnych faktoch. Je nepoch