Šikanovanie v zdravotníctve – nový fenomén

V súčasnosti na trhu práce exponenciálne rastie počet nových prípadov, kedy prichádza k porušeniu ľudských práv v špecifickej oblasti, ktorá bezprostredne súvisí s tzv. medziľudskými vzťahmi na pracovisku. Možno prekvapujúcu skutočnosť v uvedenej súvislosti predstavuje fakt, že sa v právnej praxi čoraz častejšie stretávame s prípadmi šikanovania alebo tzv. mobbingu či bossingu v prostredí poskytovania zdravotnej starostlivosti. Viaceré posledné prípady, najmä vo vzťahu lekára a zdravotnej sestry, resp. nižšieho zdravotníckeho personálu a vedenia poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, nás primäli k analýze súčasného stavu a načrtnutiu právnych východísk ochrany zamestnancov pri výkone práce, pričom budeme akcentovať predovšetkým slovenský právny rozmer problematiky.

Mobbing a bossing – o čo vlastne ide

Dôsledky hospodárskej krízy, ktoré sa prejavili na raste nezamestnanosti, či potreba ľudí vlastniť rôzne výdobytky modernej techniky v rámci zachovania sociálneho statusu v konzumnej spoločnosti, vytvárajú tlak na zachovanie dobre platenej pracovnej pozície. V oblastiach s vysokou mierou nezamestnanosti je tlak na získanie a udržanie práce ešte vyšší, čím sa pritvrdzuje konkurenčný boj medzi jednotlivými zamestnancami. Súčasne vzniká napätie medzi zamestnávateľom a zamestnancami pri dosahovaní vyššej efektivity práce s nižším počtom osôb a sekundárnym dôsledkom v podobe šetrenia nákladov spoločnosti. Vzťahy medzi zamestnancami sú pritom základným prvkom každej firemnej kultúry. Priaznivá klíma a dobré vzťahy medzi ľuďmi v organizácii sú prínosom – zamestnanci, ktorí nemusia riešiť rôzne dlhotrvajúce konflikty na pracovisku, majú viac času a síl venovať sa pracovným povinnostiam. Samozrejme, v medziľudských vzťahoch bežne dochádza ku konfliktom, k stretom dvoch či viacerých nezlučiteľných síl. Bežné konflikty sa v priebehu viac-menej krátkeho časového úseku vyriešia k spokojnosti jednej, dvoch či viacerých strán. Ak je však na pracovisku konfliktných situácií príliš mnoho a trvajú dlhý čas, môžu postupne viesť až k sociálne negatívnym prejavom správania sa na pracovisku, ktoré sa označuje ako psychické násilie na pracovisku. Patrí sem mobbing, bossing, staffing, stalking, sexuálne obťažovanie. Keďže nie je na prejavy mobbingu/bossingu všeobecne ustálený jeden termín, tak v odbornej literatúre ako aj v právnych úpravách štátov sa používa pojem mobbing (negatívne správanie voči spoluzamestnancovi)/bossing (negatív­ne správanie zamestnávateľa, nadriadeného zamestnanca ­voči podriadenému zamestnancovi), ale aj pojem morálne obťažovanie, obťažovanie na pracovisku, psychoteror na pracovisku, zneužitie, bullying/šikanovanie.

Podľa viacerých výskumov sa v Európe stáva účastníkmi či svedkami násilia na pracovisku 5 až 20 % zamestnancov (výsledky sa líšia v jednotlivých krajinách, pracovných odvetviach, použitých metódach prieskumu). Na Slovensku sa so zastrašovaním, slovným útočením a inými prejavmi stretáva takmer tretina zamestnancov [1]. Podľa niektorých zistení sa obeťou mobbingu stáva jeden zo šiestich zamestnancov a svedkom ponižovania sa stáva až 80 % zamestnancov, ktorí však nezakročia voči takýmto konaniam.

Nie je však ľahké dokázať, že sa takéto niečo na pracovisku deje (chýbajú dôkazy, svedkovia, šikanovanie sa často deje sofistikovanou formou rôznych príkazov, kontrol zamestnancov). Preto väčšina obetí nepodnikne žiadne kroky na svoju obranu, vyhýba sa riešeniu vzniknutej situácie, nakoľko sa obávajú jej zhoršenia, boja sa pomsty, ohovárania, reakcií spolupracovníkov, straty zamestnania.

Keďže pre negatívne správanie sa na pracovisku – šikanovanie, mobbing, či bullying neexistuje jednotný pojem, pre naše potreby teoretického vymedzenia šikanovania budeme vychádzať z definície Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Podľa agentúry sa šikanovanie/obťažovanie vzťahuje na opakované, nevhodné správanie namierené proti zamestnancovi alebo skupine zamestnancov s cieľom prenasledovať, ponížiť, podrývať autoritu obťažovanej osoby alebo ju ohrozovať. Pre porovnanie ­napr. Medzinárodná organizácia práce definuje šikanovanie (bullying) ako akýkoľvek incident, počas ktorého dôjde k zneužívaniu, ohrozeniu alebo napadnutiu osoby, a to za okolností súvisiacich s jej prácou. Takéto správanie môže pritom pochádzať od zákazníkov či spolupracovníkov na všetkých úrovniach organizácie. Definícia by mala zahŕňať všetky formy obťažovania, šikanovania, zastrašovania, fyzického ohrozenia, útokov a ďalšieho obťažujúceho správania.

Základný právny rámec

Vzhľadom na to, že problematika mobbingu/bossingu sa vo všeobecnosti týka dôstojnosti zamestnanca (vo všeobecnosti človeka) a ochrany ľudských práv, možno ochranu mobbovaného zamestnanca odvodiť z tejto všeobecnej úpravy. Mnohé štáty (ktoré osobitne nemajú upravený mobbing) pri úprave mobbingu/bossingu vychádzajú aj z diskriminačnej legislatívy alebo právnej úpravy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Základy riešenia mobbingu sú zakotvené v pracovnoprávnych predpisoch, prípadne v kolektívnych zmluvách alebo v interných predpisoch zamestnávateľa. Keďže naša právna úprava neobsahuje explicitne právnu úpravu mobbingu/bossingu, je potrebné vychádzať z vyššie naznačených prameňov práva a z tých právnych predpisov, ktoré sa problematiky mobbingu dotýkajú (napr. z Občianskeho zákonníka upravujúceho ochranu osobnosti; z Trestného zákona v prípade, ak by mobbing dosiahol takú intenzitu, že budú naplnené znaky niektorých trestných činov).

Slovenský právny poriadok neobsahuje osobitnú úpravu mobbingu. Je preto potrebné vychádzať (tak ako to vyplýva z praxe ostatných štátov) zo všeobecnej úpravy Zákonníka práce, z antidiskriminačnej legislatívy a úpravy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Podľa čl. 1 základných zásad Zákonníka práce fyzické osoby majú právo (okrem iných) na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov [zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskri