Právne úskalia zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín na Slovensku (II.)

Vysielanie pracovníkov agentúrami dočasného zamestnávania

Prenájom pracovníkov sprostredkovateľskou agentúrou užívateľskému podniku zriadenému alebo činnému na území iného členského štátu za predpokladu, že medzi agentúrou a jeho pracovníkom existuje počas vyslania pracovnoprávny vzťah, je jedným zo spôsobov vysielania zamestnancov, ktorý PWD výslovne predpokladá. [77] Agentúrnu prácu však upravuje aj osobitný predpis – smernica 2008/104. [78] Cieľom TAWD je na jednej strane pomôcť rozvoju dočasnej agentúrnej práce odstránením rôznych legislatívnych prekážok a obmedzení a na druhej strane posilniť ochranu dočasných agentúrnych pracovníkov stanovením zásady rovnakého zaobchádzania a uznaním agentúr za zamestnávateľov. Na rozdiel od PWD tak TAWD zakotvuje princíp rovnakého zaobchádzania. Podľa čl. 5 ods. 1 TAWD základné pracovné podmienky a podmienky zamestnávania dočasných agentúrnych pracovníkov musia byť počas ich pridelenia do užívateľského podniku aspoň také, aké by sa uplatňovali, ak by pracovníkov uvedený podnik priamo prijal na to isté pracovné miesto. TAWD však nezavádza úplné zrovnoprávnenie dočasných agentúrnych pracovníkov s tzv. kmeňovými zamestnancami užívateľského zamestnávateľa. Rovnaké zaobchádzanie nepokrýva celý obsah pracovného pomeru, ale len taxatívne vymedzené nároky. Do tohto okruhu spadá právna úprava: mzdy, [79] dĺžky pracovného času, nadčasov, prestávok v práci, odpočinku po práci, práce v noci, dovolenky a sviatkov. [80] Ďalej tiež pravidlá týkajúce sa ochrany tehotných žien a dojčiacich matiek a ochrany detí a mladých ľudí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami a akýchkoľvek opatrení na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie. [81] Formulácia princípu rovnakého zaobchádzania v platnom znení smernice tak nezakotvuje celkom jednoznačne zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu, tento nedostatok však kompenzuje slovenská vnútroštátna legislatíva. [82]

Nerovnoprávne postavenie agentúrnych pracovníkov podčiarkuje skutočnosť, že agentúrna práca je vylúčená z pôsobnosti smernice 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú. [86] Ako zdôrazňuje prof. Barancová, tento stav podkopáva naplnenie zásady rovnakého zaobchádzania, ale bráni tiež naplneniu ďalšieho cieľa smernice, ktorým je uznanie agentúr dočasného zamestnávania za zamestnávateľov, keďže z agentúr sa stáva špecifický typ zamestnávateľa, ktorý nie je viazaný komplexným rozsahom povinností vo vzťahu k svojim zamestnancom tak ako ostatní štandardní zamestnávatelia. [84]

Pokiaľ ide o režim sociálneho zabezpečenia, pravidlá nariadenia 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, týkajúce sa vysielania pracovníkov (pozri v predchádzajúcom texte), možno aplikovať aj na prípady, keď je osoba zamestnaná na účely vyslania do iného členského štátu, avšak podmienkou je, že sa na dotknutú osobu už aj bezprostredne pred začatím jej zamestnania vzťahujú právne predpisy členského štátu, v ktorom je usadený jej zamestnávateľ. Druhou podmienkou je, že zamestnávateľ na území členského štátu, v ktorom je usadený, zvyčajne vykonáva svoje podstatné činnosti, ktoré sú iné ako činnosti výlučne vnútorného riadenia, pri zohľadnení všetkých kritérií, ktoré sú typické pre činnosti vykonávané daným podnikom. [85]

Vzťah medzi smernicou o vysielaní a smernicou a agentúrnej práci

V kontexte vysielania pracovníkov agentúrami dočasného zamestnávania je potrebné predovšetkým vyriešiť vzťah medzi smernicou o vysielaní a smernicou o agentúrnej práci. Smernica o agentúrnej práci sa vzťahuje na vnútroštátnu agentúrnu prácu. Rovnako sa v plnom rozsahu aplikuje na agentúrnych pracovníkov, bežne pracujúcich na území iného členského štátu, ako je štát ich pôvodu. [86] Na druhej strane sa smernica o vysielaní pracovníkov vzťahuje na špecifický typ cezhraničnej agentúrnej práce, definovaný v čl. 1 ods. 3 písm. c) PWD. [87] Ak pôjde o tento typ vyslania, smernica o vysielaní bude mať prednosť pred smernicou o agentúrnom zamestnávaní. [88] Podľa čl. 3 ods. 9 PWD však jednotlivé členské štáty môžu rozšíriť tzv. tvrdé jadro pracovných podmienok vo vzťahu k vyslaným agentúrnym zamestnancom aj o podmienky, aké platia pre dočasných pracovníkov v členskom štáte, kde sa práca vykonáva. [89] Túto možnosť využil aj slovenský zákonodarca, ktorý v ustanovení § 5 ods. 2 písm. g) Zákonníka práce do rozsahu tvrdého jadra zaraďuje aj pr