Právna úprava reklamy liekov v Slovenskej republike

Cieľom tohto príspevku je obo­známiť čitateľov s problematikou právnej úpravy reklamy na lieky, roztrúsenou vo viacerých právnych predpisoch. Príspevok bude uverejnený v dvoch častiach, pričom v prvej časti sa sústreďujeme na právnu úpravu reklamy liekov obsiahnutú vo všeobecnom predpise, ktorým je zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o reklame“). Na reklamu liekov sa vzťahuje ako jeho všeobecná časť, ktorá sa uplatní pri reklame akéhokoľvek tovaru alebo služby, tak aj osobitné ustanovenia vzťahujúce sa výlučne na reklamu liekov.

Vzhľadom na vysoko špecifický charakter oblasti farmácie a liekov pristupuje k tomuto zákonu osobitná úprava rôznych právnych predpisov, najmä zákon č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení nie­ktorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o liekoch“) a zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 460/2012 Z. z.

Osobitné ustanovenia o ­reklame ob­sahuje tiež zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v z. n. p. Napokon pre členov Rady pre reklamu ako orgánu etickej samoregulácie platí aj Etický kódex reklamnej praxe [1] a pre členov Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností platí Etický kódex farmaceutického priemyslu na Slovensku. [2]

Všeobecné požiadavky na reklamu liekov vo svetle zákona o reklame

Základným pilierom právnej úpravy reklamy vo všeobecnosti je zákon o reklame. Všeobecné ustanovenia tohto zákona platia pre reklamu bez ohľadu na to, akého druhu tovarov či služieb sa týkajú. Preto aj pre reklamu liekov platia všeobecné požiadavky v zmysle § 3 zákona o reklame.

Ide o široký rozsah podmienok, z ktorých sme ako príklad vybrali tie, ktoré sa v najväčšej miere dotýkajú oblasti liekov. Reklama teda okrem iného:

• musí byť v súlade s hospodárskou súťažou a dobrými mravmi,
• nesmie byť klamlivá či skrytá (spracovaná napr. v rozhovore za odplatu alebo zjavne nadnesená a jedno­stranná),
• nesmie mať znaky nekalej obchodnej praktiky (praktika, v dôsledku ktorej dôjde, alebo môže dôjsť k podstatnému narušeniu ekonomického správania spotrebiteľa),
• nesmie zneužívať dôveru spotrebiteľa, nedostatok jeho skúseností alebo vedomostí,
• nesmie prezentovať zdraviu a životu škodlivé výrobky bez výslovného a zreteľného upozornenia a tiež nesmie prezentovať produkty ako zdraviu prospešné, ak to nie je preukázané odborným posudkom,
• nesmie prezentovať potraviny a výživové doplnky tak, akoby mali účinky liekov,
• nesmie ohrozovať fyzické ani psychické zdravie občana,
• nesmie zneužívať dôveru maloletých osôb,
• musí spĺňať požiadavky na verejný rečový prejav, jazykovú kultúru, gramatické a pravopisné pravidlá, pravidlá výslovnosti a ustálenú terminológiu (aby bola v tomto kontexte zrozumiteľná),
• v prípade „akcie“ musí byť vymedzená začiatkom a koncom akcie, prípadne uvedením „do vyčerpania zásob“.

Pokiaľ ide o tzv. porovnávaciu reklamu, tú zákon o reklame pripúšťa za podmienky, že sú v nej porovnávané tovary a/alebo služby uspokojujúce rovnaké potreby, resp. slúžiace na rovnaký účel, a v rámci reklamy sú objektívne porovnávané typické, podstatné a najmä overiteľné vlastnosti tovaru a/alebo služby. Porovnávacia reklama na to, aby bola povolená, ďalej nesmie diskreditovať napr. zaregistrované ochranné známky a/alebo obchodné meno a nesmie napr. vyvolávať zámenu súťažiteľov či tovarov.

Špeciálna úprava reklamy liekov v zákone o reklame

Zákon o reklame sa v ust. § 8 venuje výhradne reklame liekov, berúc do úvahy špecifiká obchodu s liekmi. Predmetné ustanovenie obsahuje okrem základnej definície reklamy liekov („...Reklama liekov zahŕňa akúkoľvek formu podomového informovania, agitačnú činnosť alebo podnecov