Náhľad do vývoja právnej úpravy poskytovania zdravotnej starostlivosti (II.)

Prijaté boli tiež prvé moderné zákony, spomedzi ktorých za najdôležitejšie možno považovať:

1. zákonný článok XVIII/1871 o obecnom zriadení,
2. zákonný článok III/1875 o pokrytí nákladov pri poskytovaní verejnej zdravotnej starostlivosti,
3. zákonný článok XIV/1876 o usporiadaní záležitostí verejného zdravia,
4. zákonný článok XI/1890 o súdno-lekárskej komisii,
5. zákonný článok XIV/1891 o nemocenskom poistení priemyslových a továrenských zamestnancov,
6. zákonný článok XXXVIII/1908 o zmene II. časti, I. kapitoly zákonného článku XIV/1876 (výkon verejného zdravotníctva v obciach) o usporiadaní záležitostí verejného zdravia.

Zo zákonného čl. XVIII/1871 o obecnom zriadení [37] bol pre budúcu zdravotnícku právnu úpravu a hierarchizáciu poskytovania zdravotnej starostlivosti kľúčový § 131, podľa ktorého: „Nakoľko by pomoc a príspevok charitatívnych organizácií neboli pre chudobných danej obce postačujúce, musí sa obec, vzhľadom na miestne pomery, postarať o tých chudobných prislúchajúcich obci, ktorí by sa o seba bez obecnej pomoci sami postarať nevedeli. Ak by takáto starostlivosť bola možná len pri nadmernom zaťažení lokálneho obyvateľstva, môže obec výnimočne požiadať o pomoc municípium a ak by ani to nebolo dostatočné, tak štát. Každá obec musí príslušnému municípiu na konci roka podať správu o počte chudobných a o vykonaných opatreniach vzťahujúcich sa na chudobných.“

Zákonný čl. III/1875 o pokrytí nákladov pri poskytovaní verejnej zdravotnej starostlivosti [38] možno považovať za definitívne prvý novodobý zákon v našich dejinách upravujúci zdravotnícku problematiku. Išlo o prvý legislatívny počin na úseku sociálneho zabezpečenia, ktorý zaväzoval zamestnávateľov pokryť náklady ich zamestnancov na zdravotnú starostlivosť, nemocničnú starostlivosť a pôrod po dobu maximálne tridsať dní, ak zamestnanci sami, resp. ich príbuzní toho neboli schopní. Zákon tak určil poradie, v akom osoby niesli zodpovednosť za náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, a to nasledovne: chorý – príbuzný (dieťa/rodič/manžel) – zamestnávateľ. V prípade ich insolventnosti sa (s výnimkou zákonných prípadov – napr. osoba trpiaca syfilisom) muselo o náklady na zdravotnú starostlivosť postarať príslušné municípium. [39]

Zákonný čl. XIV/1876 o usporiadaní záležitostí verejného zdravia [40] bol zásadnou a, v porovnaní so zahraničím, výrazne modernou a pokrokovou právnou úpravou pozostávajúcou zo 176 paragrafov. Hneď v § 1 definitívne zakotvil, že spravovanie verejno-zdravotníckych záležitostí bolo vecou štátnej správy a podľa § 2 vecou štátnej správy nebolo len poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale aj ponesie zodpovednosti za jej nesprávne poskytnutie. To mala možnosť stíhať ex offo (§ 3), s možnosťou uloženia sankcie poskytovateľovi podľa obyčajového práva, pokutou do tristo zlatých alebo odňatím slobody do šesťdesiat dní, ak nešlo o zločin alebo previnenie (§ 7). V § 47 však bolo zárov