Negatívny reverz ako právny inštitút

Úvod

Súčasná právna úprava až na výnimky podmieňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti udelením informovaného súhlasu. [1] Jeho neudelenie alebo odvolanie vedie ku konfliktu práva pacienta slobodne rozhodovať o svojom zdravotnom stave a povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (priamo alebo prostredníctvom zdravotníckeho pracovníka) poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoZS“) definuje správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti.

Súčasný právny stav je založený na princípe slobody rozhodovania sa pacienta v oblasti práva na telesnú integritu a jej nedotknuteľnosť. Akýkoľvek zákrok v oblasti zdravia konkrétnej osoby je možné uskutočniť výlučne za podmienky, že k takémuto úkonu udelí dotknutá osoba, t. j. pacient alebo jeho zákonný zástupca, slobodný a informovaný súhlas, okrem taxatívne uvedených situácií, v ktorých možno poskytovať zdravotnú starostlivosť aj bez informovaného súhlasu.

Povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť len na základe informovaného súhlasu pacienta vyjadruje rešpektovanie právnej autonómie pacienta pri rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa jeho telesnej integrity, ako aj jeho ochranu pred svojvoľným, t. j. neautorizovaným zásahom zo strany zdravotníckeho pracovníka, bez rešpektovania pacientovej vôle [2]. Pacient má však aj právo zdravotnú starostlivosť odmietnuť, prostredníctvom negatívneho reverzu, pričom realizácia tohto jeho práva musí byť všeobecne rešpektovaná. Paternalistický prístup – že pacientovi treba poskytnúť zdravotnú starostlivosť za každých podmienok aj proti jeho výslovnej vôli, je dnes už prekonaný.

Právna povaha negatívneho reverzu

Negatívny reverz je právnym úkonom. Ide o prejav vôle smerujúci k zániku práva zdravotníckeho pracovníka uskutočniť na pacientovi jeden alebo viacero na seba nadväzujúcich zdravotných výkonov diagnostickej alebo terapeutickej povahy.

Z formálno-právneho hľadiska musí negatívny reverz spĺňať rovnaké kritériá ako akýkoľvek iný právny úkon. Musí byť udelený osobou spôsobilou na právne úkony, ktorá nekoná v duševnej poruche, a ktorá udeľuje príslušný negatívny reverz slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne.

Rozhodnutiu pacienta o odmietnutí liečby musí predchádzať poučenie (alebo jeho preukázateľné odmietnutie) poskytnuté zdravotníckym pracovníkom zrozumiteľne, ohľaduplne, bez nátlaku s možnosťou a dodatočným časom [3] slobodne sa rozhodnúť pre neudelenie informovaného súhlasu, t. j. negatívny reverz. Takéto poučenie má byť udelené zdravotníckym pracovníkom primerane rozumovej a vôľovej vyspelosti a zdravotnému stavu osoby, ktorú má zdravotnícky pracovník poučiť. [4] Poučenie nie je dostatočné, pokiaľ lekár pacienta neupozorní na možné riziká navrhovaného zákroku, resp. liečby. Obsah poučenia nesmie byť zavádzajúci, neúplný alebo dokonca nepravdivý. Pacienta treba pravdivo informovať aj o tom, ako navrhovaný zákrok zasiahne do jeho organizmu, a to najmä z hľadiska funkcií jednotlivých orgánov a organizmu ako celku. [5] Obsah poučenia zákonodarca definoval iba rámcovo, obmedzil sa na atribúty uvedené v prvej vete § 6 ods. 1 ZoZS (účel, povaha, následky a riziká poskytnutia zdravotnej starostlivosti, možnosť voľby z navrhovaných postupov a riziká odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti). [6]

Poučenie prebieha rovnako ako v prípade informovaného súhlasu – ústnou formou, avšak v príslušnom negatívnom reverze musí byť zhrnutý obsah poučenia, čo vyplýva z § 21 ods. 1 písm. b) ZoZS. Ide najmä o poučenie o rizikách odmietnutia odporúčaného zdravotného výkonu, čo môže viesť ku smrti či trvalej zmene zdravotného stavu. Obsah náležitého poučenia je v tomto prípade potrebné vykladať v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny [7] (ďalej len „Dohovor o ľudských právach a biomedicíne“) totožne ako v prípade udelenia informovaného súhlasu. Poučenie v prípade negatívneho reverzu je omnoho dôležitejšie ako v prípade udelenia informovaného súhlasu. Poskytuje totiž zásadný dôkaz o tom, že ošetrujúci zdravotnícky pracovník postupoval lege artis, napriek tomu, že pacienta neliečil, a že vynaložil potrebnú snahu, aby liečiť mohol, avšak pacient aj napriek tomu navrhovanú zdravotnú starostlivosť odmietol. [8] Podstatnou časťou negatívneho reverzu je samotné prehlásenie pacienta, že napriek náležitému poučeniu navrhovanú zdravotnú starostlivosť odmieta.

Bez ohľadu na proces poučenia pacienta, ktorý predchádza udeleniu informovaného súhlasu, resp. jeho odmietnutiu, existencia a prípadne aj miera rizika každého terapeutického či diagnostického zdravotného výkonu, by mala byť ošetrujúcim zdravotníckym pracovníkom komunikovaná pacientovi pr