„Konštatovanie smrti“ – otázky vyplývajúce z aktuálnej právnej úpravy a aplikačnej praxe (2.)

Právna úprava do 31. 12. 2004

Ak vezmeme právnu úpravu postupu pri úmrtí a prehliadky mŕtveho počnúc rokom 1966, keď nadobudol účinnosť zákon č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu a končiac zákonom č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, táto spočívala na niekoľkých zásadách:

1. cieľom prehliadky mŕtveho bolo zistiť smrť, jej čas a príčinu,
2. subjektom vykonávajúcim prehliadku mŕtveho bol lekár; výkon prehliadky nepredpokladal žiadne osobitné oprávnenia (prirodzene okrem vzdelania na lekárskej fakulte),
3. zisťovanie smrti, jej času a príčiny podliehalo odbornému medicínskemu skúmaniu, nie právnemu,
4. lekár vykonávajúci prehliadku mŕtveho musel byť nezaujatý; takže ak zomretého pred smrťou (priamo) ošetroval alebo pomáhal pri pôrode dieťaťa, ktoré sa narodilo mŕtve, alebo bol k zomretému v príbuzenskom vzťahu (relatívne vylúčený lekár), musel (definitívnu) prehliadku vykonať iný lekár, ktorého určila nadriadená osoba alebo príslušná inštitúcia (zdravotnícke zariadenie); v praxi však aj takýto relatívne vylúčený lekár vedel bez nejakého spochybnenia„skonštatovať“ či zistiť smrť,
5. lekár bol povinný vykonávať voči štátnym inštitúciám povinnosti vyplývajúce zo zákona (polícia, matrika a pod.).

Prehliadku mŕtveho mimo zdravotníckeho zariadenia teda vykonával lekár, ktorému bolo úmrtie oznámené, zvyčajne obvodný lekár; v zdravotníckom zariadení prehliadku zomretého vykonával lekár určený vedúcim tohto zariadenia. Vyplnenie listu o prehliadke mŕtveho sa v praxi v podstate až do 31. decembra 2004 stále dialo v intenciách vyhlášky č. 47/1966 Zb. o pohrebníctve (neskôr ho nahradila vyhláška č. 46/1985 Zb. o postupe pri úmrtí a o pohrebníctve), pretože neskoršie platné právne predpisy túto problematiku presnejšie neupravovali. V § 4 bolo uvedené, že prehliadajúci lekár musí príslušným orgánom podať správu o prehliadke na predpísanom tlačive, avšak diagnostickú časť tejto správy (list o prehliadke mŕtveho) bol povinný vyplniť a podpísať ošetrujúci lekár (ak bol zomretý pred smrťou v lekárskom ošetrení).

Praktická realizácia teda vyzerala asi tak, že ošetrujúci lekár (aj keď bol relatívne vylúčený) uviedol identifikačné údaje zomretého, vyplnil diagnostické závery vrátane predpokladanej príčiny smrti a podpísal sa. Prehliadajúci lekár skonfrontoval diagnostické závery so svojimi zisteniami pri prehliadke (zistenie smrti, i keď presnejšie by bolo potvrdenie smrti, no a k tomu zistenie jej času a príčiny, prípadne iných rozhodujúcich skutočností podľa prehliadajúceho lekára) a buď nariadil alebo nenariadil pitvu.

Právna úprava od 1. 1. 2005 a jej dôsledky

Legislatíva účinná od 1. januára 2005 zasiahla do tohto systému výrazným spôsobom v dvoch rovinách:

1. prehliadku mŕtveho už nemohol vykonať lekár ako „bežný“ zdravotnícky pracovník (absolútne vylúčený lekár), ale len ten lekár, ktorý bol poverený úradom a podľa § 42 zákona o ZS bol oprávnený zisťovať smrť, jej čas a príčinu, a
2. tento prehliadajúci lekár aj následne mal vyplniť list o prehliadke mŕtveho a štatistickom hlásení o úmrtí; zákon o ZS nepripúšťa vyplniť čo i len časť listu o prehliadke mŕtveho ošetrujúcemu lekárovi (§ 42 ods. 2 zákona o ZS).

Ťažko povedať, čo zákonodarcu viedlo k takýmto zmenám. Dôvodové správy k zákonu o zdravotnej starostlivosti ani k zákonu o zdravotných poisťovniach sa o tom nezmieňujú, hoci to dostáva lekára, hlavne pri resuscitačnej liečbe, právne do dosť neistého postavenia.

Ak lekár príde k osobe, u ktorej zistí zastavenie dýchania, srdcovej činnosti a vyhasnutie funkcií mozgu, prípadne je bezprostredne pred nastúpením takéhoto stavu (rôzne stavy zlyhávania srdca a krvného obehu, dýchania alebo činnosti mozgu – orgánové insuficiencie s bezprostredným rizikom klinickej či následne biologickej smrti), zaháji resuscitačnú liečbu lege artis. Ak je v poskytovaní resuscitačnej liečby aspoň čiastočne úspešný (obnoví sa mechanická činnosť srdca), je situácia právne bezproblémová. A v ďalšej liečbe sa pokračuje na oddelení intenzívnej starostlivosti.

Avšak čo robiť z právneho hľadiska, ak sa resuscitácia javí ako neúspešná, prípadne sa lekár (absolútne vylúčený lekár) počas nej dozvie, povedzme od príbuzných, skutočnosti, ktoré