Výkon homeopatie v Slovenskej republike v porovnaní s vybranými zahraničnými právnymi úpravami

V ďalších prípadoch to boli slovenskí občania, ktorí mali iné, ako lekárske vzdelanie a homeopatiu už vykonávali. Obe skupiny klientov chceli zistiť, aký je právny rámec výkonu homeopatie u nás a v rámci akých mantinelov je nutné sa pri praktizovaní homeopatie pohybovať. Výkon homeopatie v našom právnom prostredí sa ukázal ako zaujímavá a zároveň kontroverzná téma, ktorá by si zrejme do budúcnosti zaslúžila aj širšiu odozvu na odbornej a neskôr snáď aj na legislatívnej úrovni.

Ambíciou tohto príspevku nie je vyčerpávajúcim spôsobom obsiahnuť celú problematiku výkonu homeopatie v Slovenskej republike. Rovnako sme nepovažovali za vhodné vyjadrovať náš osobný názor na homeopatiu, ako na metódu alternatívneho liečenia. V našom príspevku podávame čisto právny pohľad na problematiku a približujeme čitateľom, ako do právneho rámca zapadá skutočná prax osôb vykonávajúcich homeopatiu. Pre vylúčenie pochybností uvádzame, že v príspevku sa zaoberáme výhradne humánnou homeopatiou. Pre porovnanie zadefinujeme právnu úpravu výkonu homeopatie, resp. iných druhov alternatívnej liečby v zahraničí.

Pojem „homeopatia“ je natoľko bežný a rozšírený, že by zrejme väčšine ľudí ani nenapadlo, že samotný výkon homeopatie nie je v našom právnom poriadku nijako špecificky definovaný. Čo si možno pod termínom homeopatia predstaviť? Ak zosumarizujeme rôzne dostupné definície homeopatie, môžeme uzavrieť, že ide o jeden z druhov alternatívnej medicíny, resp. alternatívnej liečby. Alternatívna medicína je súbor liečebných metód, ktoré sú niektorými považované za alternatívu ku klasickej medicíne.

Keďže význam alternatívnej medicíny aj napriek neustálemu pokroku v konvenčnej medicíne stále rastie, a v modernej demokratickej spoločnosti ma každý právo zvoliť si spôsob, akým sa bude zaobchádzať s jeho zdravím, nemožno alternatívnu medicínu, ktorej formou je aj homeopatia, na úrovni právnej regulácie dlhodobo ignorovať. [8] Vychádzajúc z rovnakých záverov vyzvala WHO svoje členské štáty, aby integrovali alternatívnu medicínu do svojich národných systémov zdravotnej starostlivosti, a aby zabezpečili jej racionálne využívanie. [9]

Pri hlbšom pohľade na právne predpisy platné a účinné v Slovenskej republike dospejeme k poznaniu, že homeopatia u nás nie je uznaným zdravotníckym povolaním. Príloha č. 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností, obsahuje zoznam špecializačných odborov a certifikovaných pracovných činností, ktoré môžu vykonávať výhradne osoby s určitým vzdelaním, certifikátom či praxou. Na rozdiel, napr. od akupunktúry, ako jednej z metód alternatívnej medicíny, homeopatia nie je uvedená v zozname špecializačných odborov a certifikovaných pracovných činností. Z uvedeného vyplýva, že naše právne predpisy na výkon homeopatie nestanovujú žiadne kvalifikačné predpoklady, t. j. že výkonom homeopatie sa môže zaoberať napr. aj osoba, ktorá nie je lekárom, a dokonca má vzdelanie v odbore vzdialenom od medicíny, resp. ani nemá vysokoškolské vzdelanie.

Hoci právny poriadok neobsahuje definíciu homeopatie, ako výkonu zdravotníckeho povolania v zákone č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o liekoch“) v § 2 ods. 8 je definovaný „homeopatický liek“, pričom v ďalších ustanoveniach zákona o liekoch sa nachádzajú napr. podmienky registrácie homeopatických liekov a ich uvádzania na trh.

Homeopatia teda na jednej strane nie je výslovne právne regulovaná ako výkon zdravotníckeho povolania, na strane druhej, ale podľa väčšiny definícií predsa len predstavuje medicínu, hoci alternatívnu. Keďže z právneho hľadiska homeopatia nie je zdravotníckym povolaním, ale iná osoba ako zdravotnícky pracovník nie je oprávnená predpisovať homeopatické lieky, vynára sa otázka či výkon homeopatie je, alebo nie je poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) „...zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu...“

Homeopatia môže a nemusí byť poskytovaním zdravotnej starostlivosti v závislosti od toho, či ju vykonáva zdravotnícky pracovník alebo iná osoba, nespĺňajúca požiadavky kladené na zdravotníckeho pracovníka.

Výkon homeopatie zdravotníckym pracovníkom – lekárom

V zmysle ustanovenia § 119 zákona o liekoch „...Predpisovať humánne lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny je oprávnený lekár...“. Logickým predpokladom predpísania homeopatického lieku je diagnostika a aplikácia poznatkov z homeopatie zo strany ošetrujúceho lekára. V prípade, že lekár má vedomosti z oblasti homeopatie a považuje liečbu homeopatickými liekmi za vhodnú, resp. vhodnejšiu ako klasickú liečbu, môže pacientovi predpísať homeopatický liek. S predpísaním homeopatického lieku súvisí, okrem iných, aj povinnosť lekára zaznamenať v zdravotnej dokumentácii pacienta predpísanie humánneho homeopatického lieku.

Ak homeopatiu vykonáva lekár, je považovaná za poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Vzťah lekára a pacienta je upravený dohodou o poskytovaní zdravotnej starostlivosti v zmysle ust. § 12 zákona o zdravotnej starostlivosti. Vzhľadom na to, že homeopatia nie je v našom právnom poriadku priamo definovaná a názory na ňu sa