Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Kde sa skrýva rovnováha pri uvádzaní rizík zákroku v informovaných súhlasoch?
Dátum: Rubrika: Právo
Informovaný súhlas je v súčasnosti základným prvkom vzťahu medzi zdravotníckym pracovníkom/poskytovateľom na jednej strane a pacientom na druhej strane. Tento inštitút výrazným spôsobom zapája pacienta do procesu liečby, pričom zvyšuje jeho medicínske aj právne povedomie. Keďže judikatúra slovenských a českých súdov je v súvislosti s inštitútom informovaného súhlasu neúplná, je chceme poukázať na rozhodnutie, ktoré sa touto problematikou bližšie zaoberá.
V článku sa podrobnejšie zaoberáme rozsudkom Najvyššieho súdu Českej republiky z 29. apríla 2015, sp. zn. 25 Cdo 1381/2013, v ktorom bol právne posudzovaný prípad žalobkyne, ktorá sa domáha náhrady škody na zdraví v súvislosti s operáciou štítnej žľazy v žalovanej nemocnici podľa § 420 českého zákona č. 40/1964 Sb. Občanský zákonník (platný do 31. decembra 2013). Nakoľko prezentovaný rozsudok sa zaoberá aj existenciou príčinnej súvislosti medzi nedostatočným poučením a vznikom škody, v článku venujeme aj krátku časť teoretickému pohľadu na túto problematiku.
Informovaný súhlas – teoretický exkurz
Každý zásah do telesnej integrity fyzickej osoby môže byť vykonaný jedine na základe súhlasu pacienta. [1] Súhlas je nevyhnutný aj v prípadoch, kedy zdravotnícky výkon nezasahuje do práva na telesnú integritu, ale zasahuje napr. do práva na súkromie, resp. do iných osobnostných práv pacienta, teda v každom prípade, kedy zdravotnícky pracovník pri výkone zdravotnej starostlivosti „vstupuje“ do sféry osobnostných práv pacienta. Oporu tvrdení možno nájsť aj v českej právnej vede, kdenapr. Holčapek [2] uvádza, že zákrok bez informovaného súhlasu je zakázaný a je protiprávny. Aj zákrok, ktorý nespôsobil škodu vo svojej podstate, zasahuje do osobnostných práv fyzickej osoby a pri absencii súhlasu dotknutej osoby je spôsobilý privodiť na týchto právach ujmu. [3] Povinnosť rešpektovať telesnú a psychickú integritu pacienta (poskytovať zdravotnú starostlivosť len na základe súhlasu pacienta) pôsobí erga omnes (zdravotnícki pracovníci) a je nevyhnutné ju dodržať, až na zákonom taxatívne definované výnimky v každej situácii. [4]
Právna úprava
Právny základ práva fyzickej osoby disponovať svojím zdravím, ako súčasť práva na ochranu súkromia, je vymedzený v medzinárodných aj vnútroštátnych právnych normách. Základnými predpismi sú:
- Európsky dohovor o ľudských právach,
- Európsky dohovor o ľudských právach a biomedicíne,
- Ústava SR,
- zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“).
V rovine vnútroštátneho zákona uvedenej všeobecnej definícii úprava poučenia a súhlasu s poskytnutím zdravotnej starostlivosti zodpovedá § 6 zákona o zdravotnej starostlivosti. Legálna definícia informovaného súhlasu je uvedená v § 6 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti (cit.): „Informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona. Informovaný súhlas je aj taký preukázateľný súhlas s poskytnutím zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo odmietnutie poučenia, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.“
Skutkový stav a rozhodnutie okresného súdu
Pacientka – žalobkyňa sa domáhala náhrady škody na zdraví v súvislosti s operáciou štítnej žľazy v žalovanej nemocnici po tom, čo podstúpila v žalovanej nemocnici 24. septembra 2007 operáciu štítnej žľazy. Pri operácii jej boli poškodené oba zvratné nervy, čím došlo k trvalému poškodeniu zdravia, prejavujúcemu sa dýchavičnosťou a ztišením hovoreného prejavu s pomalšou frekvenciou. Na základe znaleckého dokazovania súd dospel k názoru, že postup ošetrujúcich lekárov bol lege artis. Nevykonanie vizualizácie a neurostimulácie zvratných nervov pri operácii nebolo pochybením, pretože vizualizácia v lekárskej praxi nie je jediným prípustným postupom a žalovaná nemocnica nemala potrebné prístrojové vybavenie na použitie neurostimulácie.
Zodpovednosť žalovanej nemocnice za spôsobenú škodu súd vyvodil z chýbajúceho poučenia žalobkyne o riziku porušenia zvratných nervov pri operácii štítnej žľazy a o alternatívnych spôsoboch liečby. V prípade porušenia zvratných nervov išlo podľa súdu o tak závažnú komplikáciu, že ju nebolo možné podradiť pod údaj o zmene kvality hlasu, ktorý bol obsiahnutý v doloženom informovanom súhlase. V dôsledku chýbajúceho poučenia o všetkých rizikách nemala žalobkyňa podľa súdu možnosť voľby, či operáciu podstúpi alebo nie, alebo či absolvuje iný spôsob liečby, ktorý jej nebol ponúknutý. Z tohto dôvodu konštatoval súd nárok žalobkyne ako dôvodný.
Okresný súd v Plzni rozsudkom z 25. apríla 2012 [7] uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 455 400 Kč s príslušenstvom (náhrada za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia) a 72 835 Kč s príslušenstvom (náhrada za stratu na zárobku) a rozhodol o náhrade trov konania.
Konanie na krajskom súde
K odvolaniu ža
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.