K PROBLEMATIKE UZNÁVANIA CELODENNÉHO VYŠETRENIA ZAMESTNANCA ZAMESTNÁVATEĽOM

Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len "Zákonník práce" alebo "ZP") upravuje dôležité osobné prekážky v práci zamestnanca v § 141, medzi ktoré patrí aj vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení. Zákonník práce rozlišuje poskytnutie pracovného voľna z dôvodu vyšetrenia alebo ošetrenia s náhradou mzdy a bez náhrady mzdy. Podľa § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce je zamestnávateľ  poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na 7 dní v kalendárnom roku, ak vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Pri presahu rozsahu vyšetrení alebo ošetrení, čiže každé v poradí ôsme a ďalšie vyšetrenie alebo ošetrenie, sa poskytuje už bez náhrady mzdy zamestnancovi, avšak stále ostáva ponechaná povinnosť zamestnávateľa pracovné voľno zamestnancovi aj pri nasledujúcich vyšetreniach alebo ošetreniach poskytnúť. Podľa odborného právneho názoru autorov Komentára k Zákonníku práce (cit.) Zamestnávateľ takisto nie je povinný poskytnúť pracovné voľno v prípade, ak sa vyšetrenie alebo ošetrenie realizuje v inom ako zdravotníckom zariadení. V tejto súvislosti akcentujeme, že zamestnávateľ si skutočne musí byť vedomý ochrany zamestnanca ako pacienta, keďže na tieto údaje dopadá povinná mlčanlivosť zdravotníckeho pracovníka.

Okrem práva na vyšetrenie a ošetrenie zamestnanca Zákonník práce v § 141 ods. 1 písm. c) bod 1 garantuje aj právo na pracovné voľno v prípade sprevádzania rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie alebo ošetrenie, a to s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, a to najviac na 7 dní v kalendárnom roku, ak uvedené nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Aj v takomto prípade má zamestnávateľ povinnosť akceptovať účasť zamestnanca ako blízkej osoby v sprevádzaní rodinného príslušníka a poskytnúť mu pracovné voľno v rozsahu určenom poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, resp. zdravotníckym pracovníkom.

V praxi zamestnanci narážajú na veľké množstvo problémov a komplikácií súvisiacich najmä s časovým rozsahom poskytnutia pracovného voľna zamestnávateľom. V mnohých prípadoch si zamestnávateľ autonómne vykladá pojem "nevyhnutne potrebný čas" a neakceptuje celodennosť vyšetrenia zamestnanca aj napriek výslovnému uvedeniu na potvrdení od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Nie sú ojedinelé ani prípady, keď si zamestnávateľ pri posudzovaní a uznávaní