Judikatúra Najvyššieho súdu SR: Ochrana osobnosti a náhrada škody

V tejto kauze neúčinkujú Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ani orgány činné v trestnom konaní (polícia a prokuratúra). Celý spor prešiel všetkými stupňami všeobecného súdnictva. Táto kauza bola dokonca posudzovaná aj vzhľadom na podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. O ňom rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) v trojčlennom senáte.

Vývoj kauzy

O tomto občianskoprávnom spore rozhodoval najprv Okresný súd v Prešove (ďalej len „okresný súd“) ako prvostupňová súdna inštancia. Proti jeho rozsudku zo 14. októbra 2010 bolo neskôr podané odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“). Proti jeho rozsudku z 20. júna 2011 podala žalovaná dovolanie, o ktorom rozhodoval NS SR. Z hľadiska skutkovej stránky išlo o prípad nebohého, ktorý sa údajne pod vplyvom alkoholu zranil počas „šmýkania sa“ po zábradlí.

Prípad pred okresným súdom

Otec, matka a sestra nebohého žiadali od okresného súdu jednak náhradu škody (náklady spojené s pohrebom v celkovej výške 60 169,50 €) a súčasne náhradu nemajetkovej ujmy. Otec a matka žiadali náhradu nemajetkovej ujmy za stratu svojho syna vo výške 66 387,84 € a sestra vo výške 33 193,92 €. Náhradu nemajetkovej ujmy zdôvodnili zásahom do ich osobnostného práva na rodinný a súkromný život a zvlášť do práva na vnútorný, citový život a vzťah k inej osobe. Okresný súd napokon priznal žalobcom spoločne a nerozdielne jednak náhradu škody vo výške 1 659,70 €, ďalej náhradu nemajetkovej ­ujmy obom rodičom každému po 30 000 € a sestre nebohého vo výške 10 000 €. Dokazovaním okresný súd dospel k záveru, že: „že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nebohému M. V. došlo k porušeniu povinností žalovanej. Poukázal predovšetkým na znalecký posudok MUDr. G., z ktorého vyplynulo, že žalovaná pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti nepostupovala v súlade so všetkými dostupnými poznatkami lekárskej vedy. Konštatoval, že neboli včas vykonané sledovania a špecializované vyšetrenia, ktoré boli v danom prípade nevyhnutné. Vykonané znalecké dokazovanie preukázalo príčinnú súvislosť medzi konaním, resp. opomenutím povinností žalovanej a smrťou nebohého M. V., syna žalobcov 1. a 2. a brata žalobkyne 3.“ Podľa okresného súdu boli pri vedení zdravotnej dokumentácie nedostatky, kriticky sa súd postavil tiež k tomu, že RTG snímky nebohého boli v súdnom konaní predložené až po 5 rokoch od jeho iniciácie a 3 roky od podania prvého znaleckého posudku. Okresný súd navyše vyjadril pochybnosť o tom, či vôbec išlo o RTG snímky nebohého, keďže dátum hospitalizácie nebohého sa nezhodoval s dátumom vyhotovenia snímok.