Dosiahnutá mzda zdravotníckeho pracovníka a jej určenie

V ostatnom období sa kľúčovým problémom odmeňovania zamestnancov stáva nejasný právny rámec súvisiaci s výpočtom mzdových zvýhodnení za tieto druhy vykonávanej práce, a to najmä s ohľadom na štruktúru mzdy zamestnanca pri jej diferenciácii na tarifnú a nadtarifnú časť (zložky mzdy). Spornou sa tak stáva najmä otázka, čo možno subsumovať pod pojem tzv. „dosiahnutej mzdy“, ktorá má byť v zmysle zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) spolu so mzdovým zvýhodnením poskytnutá zamestnancovi za výkon práce nadčas v zmysle § 121 ods. 1 Zákonníka práce, za prácu vo sviatok v zmysle § 122 ods. 1 Zákonníka práce a za výkon nočnej práce v zmysle § 123 ods. 1 Zákonníka práce. Pripomínane, že Zákonník práce ani žiadny iný pracovnoprávny predpis pojem „dosiahnutej mzdy“ zamestnanca neuvádza a v dôsledku absencie tejto legálnej definície môže v aplikačnej praxi dochádzať k situácii, kedy nie je zrejmé, ktoré zložky mzdy uplatňované u zamestnávateľa do dosiahnutej mzdy patria. To môže mať vo výsledku pochopiteľne priamy dôsledok na rozsah a aj na celkovú výšku mzdy zamestnanca za vykonanú prácu.

Mzda a dosiahnutá mzda – teoretické východiská

Ak máme dospieť k správnemu vymedzeniu obsahu pojmu „dosiahnutá mzda“, ktorá je základom pre odmeňovanie zamestnancov za prácu nadčas, prácu vo sviatok alebo nočnú prácu, musíme sa najskôr zaoberať pojmom mzda, s cieľom vylúčiť všetky prípadné peňažné plnenia, ktoré nie sú poskytované zamestnávateľom za výkon práce napriek tomu, že sú za takéto označené zamestnancom alebo zamestnávateľom. Ako signifikantný prípad uvedenej situácie môže slúžiť napr. tzv. 13. alebo 14. plat, ktorý môže byť z pohľadu podmienok jeho priznania nielen súčasťou mzdových podmienok zamestnanca v zmysle § 119 ods. 3 Zákonníka práce a byť tak naviazaný na výkon práce, ale v niektorých prípadoch môže mať výlučne povahu sociálneho benefitu, ktorého poskytnutie je viazané na splnenie iných kritérií, ako je výkon práce v závislosti od dohody sociálnych partnerov.

Definíciu pojmu mzda možno odvodiť z príslušných ustanovení § 118 Zákonníka práce vo forme jej pozitívneho a negatívneho vymedzenia. V zmysle § 118 ods. 2 Zákonníka práce je mzda vymedzená pozitívnym výpočtom všeobecných definičných znakov ako peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za pozitívne vymedzenie mzdy je potrebné považovať aj § 118 ods. 3 Zákonníka práce, keď sa za mzdu ďalej považuje „plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu. Zákonník práce následne v § 118 ods. 2 za mzdu nepovažuje najmä plnenia náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 Zákonníka práce, iné plnenia poskytované zamestnancovi v súv