Dodatková dovolenka zdravotníckych zamestnancov

Za najvýraznejší prejav popísaného prístupu zákonodarcu k ochrane ľudského života a zdravia však môžeme zaradiť inštitút tzv. dodatkovej dovolenky, ktorá predstavuje v rámci právnych úprav členských krajín Európskej únie určité slovenské špecifikum.

Najmä v kontexte skutočnosti, že takmer v žiadnej členskej krajine EÚ sa žiadne osobitné mzdové alebo iné zvýhodnenia zamestnancom z dôvodu skutočnosti výkonu práce v sťaženom alebo zdraviu škodlivom pracovnom prostredí neposkytuje. Rovnako však musíme vnímať fakt, že trh práce v SR a pracovnoprávna regulácia do výraznej miery zaostáva za bežnými európskymi štandardmi najmä v oblasti ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci, napriek prebiehajúcej transpozícii európskej legislatívy do právneho poriadku SR, a tak sa existencia osobitných zvýhodnení zamestnancov javí ako akceptovateľná, ak nie žiaduca.

Sťažené a zdraviu škodlivé pracovné prostredie

Právna úprava, ktorá uvádza niekoľko foriem kompenzačných náhrad pre vybrané kategórie zamestnancov napr. s odkazom na § 106 (dodatková dovolenka) alebo § 124 (mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce) Zákonníka práce, vychádza z princípu povinnosti štátu zmierniť následky výkonu práce v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí zamestnancom.

Z hľadiska európskeho pracovného práva možno takýto prístup zákonodarcu považovať za výnimočný, keďže slovenský zákonodarca priznávaním paušálnych náhrad zamestnancom objektivizuje a prejudikuje vznik ich prípadného poškodenia zdravia alebo života v dôsledku výkonu závislej práce bez zohľadnenia subjektívneho reálneho poškodenia zdravia konkrétneho zamestnanca, t. j. k poškodeniu života a zdravia zamestnancom v skutočnosti vôbec nemusí prísť.

Bez ohľadu na neskoršie uvádzanú nedostatočnú právnu úpravu v Zákonníku práce, v zmysle § 106 cit. zákona so zreteľom na § 124 Zákonníka práce musíme v úvode konštatovať, že vzhľadom na súčasný stav dodržiavania pravidiel a právnych predpisov bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany zamestnávateľov, že existujúci prístup zákonodarcu je správny. Samotná právna úprava kompenzačných prostriedkov je však zásadne nepostačujúca.

Poznámka: Právny poriadok SR, napriek tomu, že priznáva zamestnancom pracujúcim v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom prostredí určité zákonné benefity, v porovnaní s ostatnými kategóriami zamestnancov, predmetný pojem „sťaženého a zdraviu škodlivého pracovného prostredia“ v podstate nedefinuje. Jeho čiastočné vymedzenie môžeme nájsť len v niektorých ustanoveniach právnych predpisov, to však len s odkazom na jednotlivé pracovnoprávne inštitúty a bez vzájomnej väzby pri jeho vymedzení.

Vo výsledku môžeme pracovno­právnu úpravu charakteru pracovných podmienok, ktoré vytvárajú sťažené a zdraviu škodlivé pracovné podmienky, považovať za roztrieštenú a nesúrodú. V zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v z. n. p. (ďalej len „zákon
č. 124/2006 Z. z.“) je pojem sťažené pracovné podmienky vymedzený nepriamo v súvislosti s poskytovaním rekondičných pobytov, ktoré je povinný zamestnávateľ zabezpečiť zamestnancom v záujme predchádzania vzniku choroby z povolania. Rekondičné pobyty majú byť poskytnuté zamestnancom vykonávajúcim vybrané povolania s podmienkou, že ich poskytnutie spĺňa účelnosť dosiahnutia preventívneho pôsobenia pred profesijným poškodením zdravia.

Vybrané povolania určí príslušný orgán štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva na základe návrhu zamestnávateľa vypracovaného v spolupráci s príslušným lekárom zabezpečujúcim preventívnu zdravotnú starostlivosť o zamestnancov. Preventívne pracovné lekárstvo subsumuje pod zdraviu škodlivé faktory pracovného prostredia tie fyzikálne, chemické a biologické faktory, ktoré podľa súčasných poznatkov vedy poškodzujú, alebo môžu poškodiť zdravie, ako aj faktory, ktoré zaťažujú ľudský organizmus a negatívne ovplyvňujú jeho fyziologické a psychické funkcie. [1]

Medzi faktory práce a pracovného prostredia zaraďujeme pevné aerosóly (prach), hluk, vibrácie, chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, ionizujúce žiarenie, faktory spôsobujúce vznik profesionálnych kožných ochorení, elektromagnetické žiarenie, op