Veková diskriminácia na pracovisku

Kvôli starnúcej populácii a klesajúcemu počtu produktívneho obyvateľstva čelia veľkým ekonomickým problémom viaceré európske krajiny, keďže starnutie populácie prináša pomerne veľké spoločenské problémy. Sociálny kontext sa postupne mení a starším ľuďom často hrozí sociálne vylúčenie. Na zlepšenie celkového zdravotného stavu populácie je potrebné mať v spoločnosti dobre nastavený systém zdravotníctva, aby mohol zabezpečiť adekvátny životný štandard obyvateľstva, ako i podporovať zdravší životný štýl a preventívny prístup k ich zdraviu. Súčasné politiky verejného zdravia musia propagovať sociálnu participáciu, starostlivosť, sebarealizáciu a dôstojnosť starších ľudí s cieľom podporiť zdravé starnutie. Praktiky zdravého starnutia by mali podporovať nenákladné spôsoby zabezpečenia neformálnej starostlivosti a rozšírenie poskytovania formálnej starostlivosti. Starnutie európskej populácie vyvoláva množstvo dôležitých otázok, ako napr. zvládanie hospodárskych dopadov starnutia, prispôsobenie sa starnutiu populácie a úbytku pracovnej sily, zabezpečenie zodpovedajúcich a udržateľných dôchodkov, zaistenie prístupu k vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých rovnako, ako i zabezpečenie finančnej životaschopnosti systémov zdravotníctva.

Európska platforma starších ľudí (AGE) uvádza, že problém diskriminácie starších ľudí treba riešiť, pretože dobré zdravie vo vyššom veku je produktom zdravého životného štýlu a ľudia všetkých vekových skupín by mali mať prístup k zdravotnému poradenstvu a preventívnym službám. Starší ľudia by navyše mali mať adekvátny prístup aj k operáciám a liečbe, a to aj v situáciách, keď vyžadujú intenzívnu podporu, ako napríklad domácu alebo ošetrovateľskú starostlivosť, pri ktorých by sa k nim malo pristupovať ako k jedincom s vlastnou dôstojnosťou a citlivosťou.

Podľa Prognózy vývoja obyvateľstva SR do roku 2050, vypracovanej Štatistickým úradom SR, bude vývoj obyvateľstva SR v prvej polovici 21. storočia charakterizovať najmä znižovanie prírastku obyvateľstva a starnutie obyvateľstva. Intenzita týchto procesov bude bezprostredne závisieť od vývoja plodnosti, úmrtnosti a migrácie, ale nepriamo ich budú ovplyvňovať aj ďalšie demografické faktory, ako aj faktory spoločenské, politické, ekonomické a kultúrne. Proces starnutia obyvateľstva sa bude v najbližších desaťročiach zrýchľovať. Kým v súčasnosti pripadajú na jedného obyvateľa vo veku nad 65 rokov dvaja obyvatelia vo veku do 17 rokov, v roku 2050 bude podľa stredného variantu tento pomer opačný. Na jedného obyvateľa vo veku do 17 rokov pripadnú skoro dvaja obyvatelia vo veku nad 65 rokov. Podľa dokumentu Národná stratégia zamestnanosti Slovenskej republiky do roku 2020 predstavuje populačné starnutie pre Slovensko jednu z najväčších výziev 21. storočia, ktorá zasiahne všetky sféry fungovania spoločnosti. Spoločnosť sa musí pripraviť na zvyšovanie podielu starších a starých ľudí, integráciu väčšieho množstva cudzincov, ako i zvýšené napätie v medzigeneračných vzťahoch. Na zvládnutie situácie budú potrebné nové prístupy v populačnej, rodinnej, sociálnej, hospodárskej a migračnej politike. Treba včas prijať také opatrenia, ktoré pomôžu zmierniť očakávané nepriaznivé dopady na spoločnosť a obyvateľstvo. Účinnosť populačných opatrení je záležitosť dlhodobá, s ich uskutočňovaním preto treba začať s časovým predstihom. Navyše, všetky opatrenia treba pripraviť a realizovať s jasným zámerom a vo vzájomnom prepojení.

Ageizmus

Predlžovanie života ľudí je v súčasnej dobe vnímané ako úspech. Zmena vekovej pyramídy vytvára pre spoločnosť a rodiny nové dôležité požiadavky. Mnohé európske krajiny reagujú na demografickú revolúciu potrebou korigovania zdravotnej a sociálnej politiky, ktoré by mali byť koncepčne tak koordinované, aby vedeli dostatočne pokryť prevenciu, diagnostiku a liečbu v zdravotnej, ale aj v sociálnej sfére. V Slovenskej republike bola určená hranica produktívneho veku pre rok 2018 na 62 rokov a 139 dní, ale väčšina krajín Európskej únie má uzákonenú dĺžku produktívne