Čerpanie dovolenky podľa Zákonníka práce

Nárok na dovolenku zamestnancovi vzniká za podmienok ustanovených v § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Nárok zamestnanca na dovolenku patrí medzi základné podmienky zamestnávania. Dovolenka slúži zamestnancovi predovšetkým na oddych a regeneráciu, bez toho, aby došlo k výpadku jeho stáleho príjmu.

V zmysle pracovnoprávnej teórie je dovolenka právom poskytnutá a garantovaná možnosť prerušenia výkonu práce na určitý čas, ktorá je spojená s existenciou pracovného pomeru a ktorá sa poskytuje zamestnancovi po splnení predpokladov ustanovených zákonom.

Právna úprava dovolenky na zotavenie rozlišuje tri druhy dovolenky:

• dovolenka za kalendárny rok/jej pomerná časť dovolenku poskytovanú za celý kalendárny rok, prípadne jeho časť – pri splnení podmienok uvedených v § 101 Zákonníka práce,
• dovolenka za odpracované dni – patrí zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok, ani na jej pomernú časť, pri splnení podmienok a v rozsahu ustanovenom v § 105 Zákonníka práce,
• dodatkovú dovolenku – poskytuje sa nad rámec dovolenky za kalendárny rok a dovolenky za odpracované dni, teda popri už uvedenej dovolenke za podmienok ustanovených v § 106 Zákonníka práce.

Výmera dovolenky

Zákonník práce ustanovuje, že základná výmera dovolenky sú najmenej 4 týždne. Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku, je najmenej 5 týždňov.

Pritom pod týždňom dovolenky sa rozumie 7 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní, a to bez ohľadu na to, ktorým dňom sa začína. Pokiaľ je zamestnancovi pracovná doba rozvrhovaná rovnomerne do päťdňového pracovného týždňa, základná výmera dovolenka je 20 pracovných dní.

Právo na dovolenku za kalendárny rok/jej pomernú časť vzniká vtedy, ak zamestnanec u zamestnávateľa pracuje aspoň 60 dní v kalendárnom roku, a to v rozsahu základnej výmery dovolenky alebo jej pomernej časti, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka.

Zamestnanec, ktorý u zamestnávateľa nepracoval v príslušnom kalendárnom roku aspoň 60 dní, má nárok na dovolenku za odpracované dní. Dĺžka dovolenky za odpracované dni sa určí ako 1/12 dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

! Právny nárok na dovolenku za odpracované dni aj na dovolenku za kalendárny rok je vylúčený.

♦ Príklad č. 1:

Zamestnanec začal pracovať 1. 6. 2016. Môže si v júli zobrať dovolenku? Aký nárok na dovolenku mu vznikne? Môže si takýto zamestnanec zobrať dovolenku aj počas skúšobnej doby?

Po prvom mesiaci, tzn. keď mu uplynie 21 pracovných dní si zamestnanec môže v júli zobrať dovolenku 1,5 dňa (výpočet: 20/12 = 1,66 dňa).

Na to, aby si zamestnanec mohol nárok na vzniknutú dovolenku vyčerpať, mal by spravidla najskôr odpracovať u zamestnávateľa 60 dní. Žiadne ustanovenie Zákonníka práce nebráni tomu, aby sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodli, že zamestnávateľ vzniknutý nárok na dovolenku povolí čerpať aj pred uplynutím 60-tich dní. Je to výlučne na dohode zamestnávateľa a zamestnanca.

* * *

♦ Príklad č. 2: