Whistleblowing – chránené oznamovanie protispoločenskej činnosti

Chránené oznamovanie – „whistleblowing“

Dnes už pomerne často označujeme chránené oznamovanie cudzím slovom „whistleblowing“ a chráneného oznamovateľa poznáme ako „whistleblowera“. Verejnú známosť týchto cudzích slov majú na svedomí najmä portál WIKILEAKS, ktorý „sa zaoberá zverejňovaním citlivých firemných a vládnych dokumentov, zohľadňuje pritom zachovanie anonymity a nevystopovateľnosti spolupracovníkov“ [1] a tiež Edward Snowden, ktorý zverejnil tajné dokumenty dokazujúce existenciu sledovacích programov amerických a britských tajných služieb. Najčastejšie citovaná súčasná definícia pojmu whistleblowing pochádza z pera amerických profesoriek Marcie P. Micelli a Janett P. Near, a je ním: „... Poskytnutie informácií členmi organizácie (bývalými alebo súčasnými), o nezákonných, nemorálnych alebo nelegitímnych praktikách pod kontrolou ich zamestnávateľov, osobám alebo organizáciám, ktoré môžu konať“ [2]. Whistleblowerom tak v zmysle uvedenej definície bude každý, kto o uvedených praktikách informuje úrady oprávnené v danej veci konať.

Predmet právnej úpravy

Ako vyplýva z úvodných ustanovení zákona č. 307/2014 Z. z., zákonodarca ním upravil podmienky poskytovania ochrany osobám pred neoprávneným postihom v pracovnoprávnom vzťahu v súvislosti s oznamovaním kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti ako aj práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri oznamovaní protispoločenskej činnosti. Oznamovateľ je legislatívne zadefinovaný ako fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobí oznámenie príslušnému orgánu, a uvedie v ňom skutočnosti, o ktorých sa dozvedela v súvislosti s výkonom svojho zamestnania (platí aj pre povolanie, postavenie alebo funkciu oznamovateľa) s tým, že tieto skutočnosti môžu významnou mierou prispieť alebo prispeli k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu či usvedčeniu jej páchateľa. Pri určovaní, či sa určité protiprávne konanie považuje alebo nepovažuje za závažnú protispoločenskú činnosť, si zákon č. 307/2014 Z. z. vypomáha konkrétnymi ustanoveniami zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Závažnou protispoločenskou činnosťou tak v zmysle § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 307/2014 Z. z. je protiprávne konanie, ktoré je:

• niektorým z trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev (§ 261 až § 263 Trestného zákona),
• trestným činom machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe (§ 266 Trestného zákona),
• niektorým z trestných činov verejných činiteľov (ôsma hlava druhého dielu osobitnej časti Trestného zákona),
• niektorým z trestných činov korupcie (ôsma hlava tretieho dielu osobitnej časti Trestného zákona),
• trestným činom, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky,
• správnym deliktom, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou vo výške najmenej 50 000 eur.