Nepravdivé mýty o vzdelávaní zdravotníckych pracovníkov, odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania a uznávaní odborných kvalifikácií zdravotníkov

O roku 2004 v súvislosti s pristúpením Slovenskej republiky k Európskej únii prešiel systém vzdelávania zdravotníckych pracovníkov istými zmenami, ktoré vychádzali z povinnosti transponovať právo Európskej únie do právnych predpisov Slovenskej republiky. Proces úprav bol legislatívne zahájený nariadením vlády SR č. 156/2002 Z. z. o odbornej spôsobilosti pracovníkov v zdravotníctve a nariadením vlády SR č. 157/2002 Z. z. o ďalšom vzdelávaní pracovníkov v zdravotníctve, ktoré nahradili vyhlášku MZ SSR č. 79/1981 Zb. o zdravotníckych pracovníkoch a iných odborných pracovníkoch v zdravotníctve.

V súčasnosti túto oblasť upravuje nariadenie vlády SR č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností (ďalej len „nariadenie vlády č. 296/2010 Z. z.“). Za sedem rokov od pristúpenia, sa v tejto oblasti medzi zdravotníkmi nahromadilo množstvo dezinterpretácií, nepresností a poloprávd, ktoré sa šíria ústnym podaním a žiaľ niekedy aj s podporou tzv. žurnalistiky niektorých elektronických či tlačových médií. Tento okruh nepresných informácií by som si dovolil v stručnosti „so všetkou úctou nazvať nepravdivými mýtmi“. V nasledujúcich riadkoch sa pokúsim aspoň najčastejšie sa vyskytujúce mýty popísať a rovnako priblížiť čitateľom skutočný stav v danej otázke.

• MÝTUS č. 1

Ministerstvo zdravotníctva SR (MZ SR) a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR) bezdôvodne zrušili štvorročné maturitné štúdium sestier na stredných zdravotníckych školách.

V roku 2004 upravovali problematiku vzdelávania a uznávania kvalifikácii sestier smernice Rady 77/452/EHS a 77/423/EHS. Dovtedajšie slovenské vzdelávanie sestier nespĺňalo dve základné podmienky. Prvou podmienkou vstupu do štúdia bolo a stále je predchádzajúce minimálne desaťročné všeobecné vzdelanie. Druhou podmienku bolo a je, že predmetné štúdium musí byť minimálne trojročné odborné štúdium s minimálnou dĺžkou 4 600 hodín teoretickej a praktickej prípravy. Realita však bola taká, že toto vzdelávania nadväzovalo na deväťročné, resp. osemročné vzdelanie. Štúdium síce bolo štvorročné, ale