Súdne poplatky, trovy konania a medicínskoprávne spory

Základnú právnu úpravu súdnych poplatkov nachádzame v zákone č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“ alebo „zákon o súdnych poplatkoch“). Aj napriek rekodifikácii civilného procesného práva a prechod z právnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku na právnu úpravu Civilného sporového poriadku, Civilného nesporového poriadku a Správneho súdneho poriadku ostal zákon o súdnych poplatkoch po relevantnej novele platnou a účinnou súčasťou slovenského právneho poriadku.

Zákon o súdnych poplatkoch v § 4 upravuje otázky oslobodenia od súdnych poplatkov, ktoré je možné bazálne rozdeliť na:

1. osobné oslobodenie od súdnych poplatkov a
2. vecné oslobodenie od súdnych poplatkov.

V zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch sú od platenia poplatku osobne oslobodení (Pozn. autora: vyberám relevantné) (cit.): „(d) žalobca v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, (i) žalobca v konaní o náhradu škody vrátane škody na veciach, ktorá vznikla v súvislosti s ublížením na zdraví, (j) žalobca v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom“. [1] Uvedené znamená, že oslobodenie sa viaže výlučne na osobu žalobcu, a teda nie osobu žalovaného. V tejto súvislosti je vhodné poukázať na ust. § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch (cit.): „Ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.“ [2] Skutočnosť, že nie je pri podaní žaloby nutné platiť súdny poplatok teda nevyhnutne vôbec nemusí znamenať, že nebude zaplatený vôbec.

V ust. § 4 ods. 1 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch je upravené tzv. vecné oslobodenie konania od súdneho poplatku (cit.): „Od poplatku je oslobodené súdne konanie vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnych dávok a príspevkov, pomoci v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím, sociálnych služieb, aktívnych opatrení na trhu práce a poskytovania zdravotnej starostlivosti.“ [3] K uvedenému sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v jednom zo svojich nálezov, keď uviedol (cit.): „Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy treba dospieť k záveru, že poskytovanie liekov pre poistencov zdravotných po