Rekondičný pobyt alebo rehabilitácia pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce (aj) v zdravotníctve

Rekondičný pobyt a rehabilitácia v súvislosti s prácou majú byť účinnou prevenciou možného poškodenia zdravia zamestnancov, ak vykonávajú prácu v zdraviu škodlivých pracovných podmienkach.

Zákon č. 132/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmenou § 11 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o BOZP“) od 1. mája 2010 novým spôsobom upravil poskytovanie rekondičných pobytov a zaviedol pre zamestnancov rehabilitáciu v súvislosti s prácou.

Povinnosť zamestnávateľa týkajúca sa zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce

Povinnosť zabezpečiť pre zamestnancov rekondičné pobyty alebo rehabilitáciu v súvislosti s prácou a uhrádzať v celom rozsahu s tým súvisiace náklady, sa týka zamestnávateľa, ktorého zamestnanci vykonávajú rizikové práce (práce zaradené do kategórie 3 alebo 4) a sú exponovaní jednému faktoru alebo kombinácii niekoľkých faktorov práce alebo pracovného prostredia, a to pevným aerosólom (prachu), hluku, vibráciám, chemickým faktorom, karcinogénnym a mutagénnym faktorom, ionizujúcemu žiareniu, zvýšenému tlaku vzduchu, fyzickej záťaži vrátane dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia, psychickej pracovnej záťaži a záťaži teplom alebo chladom.

Rekondičný pobyt alebo rehabilitácia v súvislosti s prácou sú určené zamestnancom ako kompenzácia zdraviu škodlivej práce alebo pracovných podmienok. Zamestnávateľ môže zabezpečovať rekondičné pobyty alebo rehabilitáciu v súvislosti s prácou aj zamestnancom, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 2, pri ktorých je miera zdravotného rizika nižšia, ako u rizikových prác, nie je to však jeho povinnosť.

Kategorizácia prác z hľadiska zdravotných rizík

Zaraďovanie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík vrátane povinností zamestnávateľa v tejto oblasti je rámcovo upravené v § 31 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.).

Podrobné kritériá na zaraďovanie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia sú stanovené vo vykonávacom predpise, ktorým je vyhláška MZ SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií.

Práce sa zaraďujú do kategórií 1 až 4 podľa hodnotenia pracovných podmienok z hľadiska ochrany zdravia zamestnancov a podľa závažnosti vplyvu faktorov práce a pracovného prostredia na ich zdravie. Účelom zaradenia prác podľa veľkosti rizika, t. j. stupňa ohrozenia zdravia zamestnancov do jednotlivých kategórií, je vytvoriť objektívne podložené podklady na zameranie preventívnych opatrení na ochranu zdravia zamestnancov.

Pri kategorizácii prác sa berie do úvahy závažnosť ohrozenia zdravia zamestnancov, t. j. veľkosť rizika v závislosti od dodržania alebo prekročenia limitných hodnôt (kritérií) pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia, úroveň opatrení na kolektívnu a individuálnu ochranu zdravia zamestnancov, prípadne prítomnosť ďalších faktorov, ktoré môžu ovplyvniť veľkosť rizika. Práce, pri ktorých je ohrozené zdravie zamestnancov a pri ktorých môže vzniknúť choroba z povolania, profesionálna otrava alebo iné poškodenie zdravia v súvislosti s prácou sú zaradené do kategórie 3 alebo 4, sú to rizikové práce. O zaradení prác do kategórií 3 a 4 rozhoduje orgán verejného zdravotníctva, t. j. miestne príslušný regi