Rizikové práce v zdravotníctve

Zamestnanci vykonávajúci rizikové práce predstavujú približne 5 % z celkového počtu cca 2 mil. ekonomicky činných osôb v Slovenskej republike. K 31. decembru 2013 bolo v SR evidovaných regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva 93 812 zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce. Najvyšší počet zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce je v priemyselnej výrobe (67 203 zamestnancov, t. j. 71,6 % z celkového počtu zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v SR). Odvetvím s druhým najvyšším počtom zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce je zdravotníctvo a sociálna pomoc (8 177 zamestnancov, t. j. 8,7 % z celkového počtu zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v SR). Ďalšie odvetvia, ako ťažba a dobývanie, poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov alebo stavebníctvo, sa počtom zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce zaraďujú až za zdravotníctvo.

Orgány verejného zdravotníctva sa v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru v oblasti ochrany zdravia pri práci zameriavajú najmä na kontrolu dodržiavania kritérií zdravých pracovných podmienok na pracoviskách, ako aj na kontrolu plnenia povinností týkajúcich sa ochrany zdravia zamestnancov pri práci zo strany zamestnávateľov. Osobitnú pozornosť sústreďujú na pracoviská, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce, a to z dôvodu, že zdravie týchto zamestnancov je pri práci reálne ohrozené.

Úrad verejného zdravotníctva SR vedie centrálny register rizikových prác z údajov o vyhlásených rizikových prácach, ktoré mu poskytujú jednotlivé regionálne úrady verejného zdravotníctva, z ich regionálnych registrov rizikových prác.

Kategorizácia prác z hľadiska zdravotných rizík a systém určovania, sledovania a evidencie rizikových prác sú súčasťou komplexnej ochrany zdravia zamestnancov pri práci. Základnou povinnosťou každého zamestnávateľa je odstrániť alebo znížiť rizikovosť práce najmä technickými a organizačnými opatreniami, ale aj opatreniami individuálnej ochrany na najnižšiu možnú mieru, a tým aj výskyt chorôb z povolania a poškodení zdravia súvisiacich s prácou.

Hlavným cieľom určovania rizikových prác je ochrana zdravia zamestnancov so zameraním najmä na usmerňovanie zamestnávateľov, aby realizovali účinné preventívne opatrenia, zlepšili pracovné podmienky a zvýšili starostlivosť o ochranu zdravia zamestnancov. Dôležitý je aj zdravotný dohľad na príslušnom pracovisku,ktorý zabezpečí zamestnávateľ prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby vrátane výkonu cielených lekárskych preventívnych prehliadok u zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce so stanovenou náplňou a v určenej frekvencii.

Zaraďovanie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík vrátane povinností zamestnávateľa v tejto oblasti je rámcovo upravené v § 31 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdraviaa o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov; podrobné kritériá na zaraďovanie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia sú stanovené vo vykonávacom predpise, ktorým je vyhláška MZ SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií.

Práce sa zaraďujú do kategórií 1 až 4 podľa hodnotenia pracovných podmienok z hľadiska ochrany zdravia zamestnancov a podľa závažnosti vplyvu faktorov práce a pracovného prostredia na ich zdravie. Účelom zaradenia prác podľa veľkosti rizika, t. j. stupňa ohrozenia zdravia zamestnancov do jednotlivých kategórií, je vytvoriť objektívne podložené podklady na zameranie preventívnych opatrení na ochranu zdravia zamestnancov.

Pri kategorizácii prác sa berie do úvahy závažnosť ohrozenia zdravia zamestnancov, t. j. veľkosť rizika v závislosti od dodržania alebo prekročenia limitných hodnôt (kritérií) pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia, úroveň opatrení na kolektívnu a individuálnu ochranu zdravia zamestnancov, prípadne prítomnosť ďalších faktorov, ktoré môžu ovplyvniť veľkosť rizika.

Rizikové práce, pri ktorých je ohrozené zdravie zamestnancov, sú zaradené do kategórie 3 alebo 4. O zaradení prác do kategórií 3 a 4 rozhoduje orgán verejného zdravotníctva, t. j. miestne príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva.U zamestnancov, ktorí sú exponovaní viacerým faktorom práce a pracovného prostredia, sa pre jednotlivé faktory určuje kategória osobitne. Vykonávanie práce zaradenej do kategórie 3 predstavuje pre zamestnancov významnú mieru zdravotného rizika a vykonávanie práce zaradenej do kategórie 4, vysokú mieru zdravotného rizika.

Povinnosťou zamestnávateľa je predkladať regionálnemu úradu verejného zdravotníctva návrhy na zaradenie pracovnej činnosti do rizikových prác.Rizikové práce môže určiť regionálny úrad verejného zdravotníctva aj z vlastného podnetu.

Vyhlásenie rizikových prác orgánom verejného zdravotníctva je pre zamestnávateľa spojené s celým radom povinností v oblasti ochrany zdravia pri práci, ako je napríklad vykonávanie účinných preventívnych opatrení na zníženie alebo odstránenie rizika poškodenia zdravia pri práci, zdravotný dohľad tímom pracovnej zdravotnej služby vrátane zabezpečenia cielených lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci u zamestnancov.

Zdravotnícki pracovníci sú pri práci vystavení mnohým zdraviu škodlivým faktorom. Najvýznamnejšími zdraviu škodlivými faktormi v tomto odvetví sú biologické faktory (baktérie, vírusy, huby – kvasinky, parazity), chemické faktory, ionizujúce žiarenie, neionizujúce žiarenie (elektromagnetické žiarenie, lasery, ultrafialové žiarenie), hluk, vibrácie, fyzická záťaž (pri dvíhaní a prenášaní pacientov a bremien), psychická pracovná záťaž.

Biologickým faktorom sú zdravotnícki pracovníci exponovaní najmä pri ošetrovaní a vyšetrovaní pacientov, pri manipulácii s infekčným biologickým materiálom, ale aj pri práci v klinických, diagnostických a mikrobiologických laboratóriách. Zvýšené riziko pre zdravotníckych pracovníkov predstavujú najmä biologické faktory spôsobujúce infekcie, ktoré sa šíria vzduchom (napr. Mycobacterium tuberculosis).

Chemickým faktorom sú vystavení lekári, sestry aj pomocný zdravotnícky personál. Sú to najmä chemikálie používané v labora