Prekážky v práci na strane zamestnanca

Pri vzniku prekážky v práci má zamestnanec povinnosť vopred požiadať zamestnávateľa o pracovné voľno. Ak zamestnanec nemôže oznámiť zamestnávateľovi prekážku vopred, má povinnosť bezodkladne upovedomiť zamestnávateľa o náhle vzniknutej prekážke. Hmotné zabezpečenie zamestnanca po dobu prekážky v práci však závisí od charakteru tejto prekážky.

Prekážky v práci z hľadiska náhrady mzdy a hmotného zabezpečenia možno rozdeliť nasledovne do troch skupín, prekážky, pri ktorých má zamestnanec nárok na pracovné voľno:

• s náhradou mzdy,
• bez náhrady mzdy, ale s hmotným zabezpečením podľa predpisov o sociálnom poistení alebo predpisov o štátnych sociálnych dávkach, prípadne iných právnych predpisov,
• bez nároku na náhradu mzdy alebo na iné hmotné zabezpečenie.

Právna úprava prekážok v práci sa vzťahuje výlučne na pracovný pomer.

Nevzťahuje sa na dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. na dohodu o brigádnickej práci študentov, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o vykonaní práce, s výnimkou tých prípadov, keď sa zamestnávateľ a zamestnanec na nich výslovne dohodnú ako na jednej z podmienok písomnej dohody alebo v kolektívnej zmluve. Zamestnancom za prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru patrí odmena za vykonanú prácu alebo splnenie pracovnej úlohy, čím nemajú právo na mzdu ako zamestnanci v pracovnom pomere. V tom prípade, ak vznikne u zamestnanca vykonávajúceho prácu na základe niektorej z uvedenej dohody prekážka v práci, ktorá bola výslovne dohodnutá, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi určité finančné plnenie, ale toto plnenie nie je náhradou mzdy. Nároky zamestnancov vykonávajúcich práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru však nemôžu byť dohodnuté výhodnejšie, ako sú nároky zamestnancov v pracovnom pomere.

Prekážky v práci na strane zamestnanca z dôvodov všeobecného záujmu § 136 – § 138 Zákonníka práce

Medzi prekážky v práci z dôvodov všeobecného záujmu patrí:

• výkon verejnej funkcie,
• výkon občianskej povinnosti,
• a iný úkon vo všeobecnom záujme.

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pri prekážkach v práci vo všeobecnom záujme pracovné voľno bez náhrady mzdy, pokiaľ z osobitného predpisu, zo Zákonníka práce, z kolektívnej zmluvy alebo dohody uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom nevyplýva niečo iné.

Výkon verejnej funkcie

Z časového hľadiska túto prekážku možno zaradiť medzi dlhodobé prekážky s predpokladaným trvaním výkonu verejnej funkcie po dobu funkčného obdobia.

Pojem „verejná funkcia“ Zákonník práce nevymedzuje. Nevymedzuje ho ani iný pracovnoprávny predpis. [1].

Osobitné právne predpisy však špecifikujú, ktorý konkrétny výkon funkcie sa považuje za verejný. Zamestnávateľ má povinnosť uvoľniť zamestnanca na výkon verejnej funkcie, ktorým je napr. výkon funkcie predsedu samosprávneho kraja, primátora alebo starostu obce, výkon funkcie poslanca Národnej rady SR, výkon poslanca obecného alebo mestského zastupiteľstva, alebo zastupiteľstva vyšších územných celkov, a to bez poskytnutia náhrady mzdy.

Zamestnávateľ rovnako uvoľní zamestnanca dlhodobo na výkon funkcie v odborovom orgáne pôsobiacom u zamestnávateľa za podmienok dohodnutých v kolektívnej zmluve a na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady za podmienok dohodnutých so zamestnaneckou radou. Súčasťou kolektívnej zmluvy, resp. dohody so zamestnaneckou radou môže byť aj dohoda o odmeňovaní dlhodobo uvoľnených zamestnancov.

Výkon občianskej povinností

Ust. § 137 ods. 4 Zákonníka práce exemplifikatívne vymedzuje za občiansku povinnosť najmä činnosť:

• svedka, tlmočníka, znalca, iných osôb predvolaných na konanie na súde alebo inom štátnom orgáne územnej samosprávy,
• pri poskytnutí prvej pomoci,
• pri povinných lekárskych prehliadkach,
• pri opatreniach proti prenosným chorobám,
• pri iných naliehavých opatreniach liečebno-preventívnej starostlivosti,
• pri izolácii z dôvodov veterinárno-ochranných opatrení,
• občana, ktorému vznikla branná povinnosť a v období krízovej situácie je povinný vykonať mimoriadnu službu alebo v čase vojny alebo vojnového stavu alternatívnu službu,
• pri mimoriadnych udalostiach,
• v prípadoch, keď je fyzická osoba povinná podľa osobitných predpisov poskytnúť osobnú pomoc,
• pri povinnej účasti zamestnancov na rekondičných pobytoch.

V prípade vzniku prekážok v práci pri výkone občianskych povinností zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na nevyhnutne potrebný čas:

• na účasť na rekondičných pobytoch,
• na povinných lekárskych prehliadkach a
• na účasť zástupcov zamestnancov na vzdelávaní.

V ostatných prípadoch prekážok v práci z dôvodu výkonu občianskych povinností poskytne zamestnávateľ pracovné voľno, ale už bez náhrady mzdy.

Osobitné právne predpisy vo svojich ustanoveniach upravujú, že zamestnanec pri výkone občianskych povinností nezostane bez hmotného zabezpečenia. V prípade predvolania zamestnanca na výsluch ako svedka na súdnom pojednávaní môže súd v zmysle § 258 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) priznať svedkovi uplatnené svedočné ako náhradu účelne vynaložených hotových a preukázaných výdavkov. Súd pred výsluchom svedka poučí o jeho práve na svedočné. Súd uhradí zamestnancovi ušlú mzdu spravidla za počet hodín strávených na výsluchu, ako aj nevyhnutného času prepravy do alebo z miesta výkonu práce zasahujúcej do základného pracovného času zamestnanca. Vo svedočnom môžu byť zahrnuté aj náklady svedka spojené s prepravou z miesta trvalého pobytu alebo z miesta výkonu práce na výsluch pred súdom, ako náhrada za cestovné, náhrada za stravné, a prípadne aj za ubytovanie. Svedok si uplatňuje náhradu po podaní výpovede, najneskôr však v prekluzívnej lehote do desiatich dní odo dňa podania výpovede, inak jeho právo na náhradu svedočného zaniká.

Iné úkony vo všeobecnom záujme sú definované v § 137 ods. 5 Zákonníka práce a ide najmä o:

• darovanie krvi a aferéza (pozn. autora: pod aferézou sa rozumie odber krvných doštičiek, krvnej plazmy, b