Právne aspekty alternatívnej medicíny

Pár slov na úvod

Alternatívna medicína, často označovaná aj ako alternatívna a komplementárna medicína (angl. CAM – Complementary and Alternative Medicine), predstavuje široký pojem, ktorý zahŕňa všetky metódy tzv. neklasickej medicíny [1]. Ich spoločným znakom je, že metódy a postupy, ktoré tento druh medicíny uplatňuje, nie sú nijakým spôsobom testované na účinnosť a bezpečnosť spôsobom, ktorý ustanovujú právne predpisy, prípadne v testovaní zlyhali. Jednotlivé postupy, ktoré sa pri aplikácii alternatívnej medicíny uplatňujú, sú často založené na filozofických názoroch alebo na nepochopení či dokonca dezinterpretácii poznatkov modernej medicíny. Alternatívnu medicínu vo väčšine aplikujú liečitelia, ktorí nemajú potrebné vzdelanie (predovšetkým medicínske) a ktorí, na rozdiel od lekárov, nie sú ani právne zodpovední za prípadnú škodu a poškodenie zdravia svojho klienta [2].

Aj napriek tomu, že sa pojem „alternatívna medicína“ v zahraničí aj naďalej používa, došlo v poslednom období k terminologickému rozšíreniu a začal sa používať skôr termín nekonvenčnej a komplementárnej medicíny. K uvedenému sa pristúpilo z dôvodu, že tieto pojmy sú v lekárskej obci prijateľnejšie. Termín „nekonvenčná medicína“ (angl. unconventional medicine) vyjadruje, že dané liečebné postupy nie sú uznané ako lege artis medicínske postupy, teda že neboli preverené v zmysle pravidiel a postupov platných pre klinický výskum. Nie sú rovnako považované ani za štandardné spôsoby liečby a nepatria do objemu zákonom určenej zdravotnej starostlivosti hradenej zdravotnými poisťovňami. Uvedené však nevylučuje aktuálny vývoj v niektorých štátoch, predovšetkým mimo Európskej únie, kedy dochádza z dôvodu zvýšeného dopytu po nekonvenčných službách k ich zaradeniu do katalógu služieb súkromných poisťovní. [3] Termín „komplementárna medicína“ (anglicky complementary medicine) vyjadruje skutočnosť, že mnohé nekonvenčné postupy nie sú nasadené miesto štandardných, ale ich doplňujú a majú podporiť účinok vedeckej medicíny či dokonca majú na vedeckú medicínu nadviazať [4].

Liečenie rôznych chorôb prostredníctvom alternatívnej medicíny je možné v súčasnosti označiť za silný trend. Právo klienta nechať sa liečiť alternatívnou medicínou vychádza z čl. 2 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky, v zmysle ktorej každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Lekárska obec de facto celkové zatracovanie alternatívnej medicíny odmieta a berie ho skôr ako doplnok klasickej medicíny. To, čo zatracujú, je absolútne oddanie sa pacienta alternatívnej medicíne a ich postupom a odpájanie sa od klasickej, vedeckej medicíny. Alternatívna medicína predstavuje v súčasnosti fenomén, ktorý je už v našej kultúre pevne zakotvený a vychádza z neodškriepiteľného práva pacienta zvoliť si spôsob, ktorým sa bude starať o svoje zdravie.

Riziká alternatívnej medicíny

Je možné do určitej miery pripustiť, že v skúsených rukách sú alternatívne spôsoby liečby prínosné a ich cieľom je vyliečenie pacienta za súčasnej eliminácie zdravotných rizík. Na druhej strane, príklon pacientov k alternatívnej medicíne predstavuje živnú pôdu pre mnoho podvodníkov a šarlatánov, ktorí si z ľudského nešťastia a chorôb budujú výnosný biznis a ich spôsoby a metódy majú jediný cieľ – vylákať z pacienta čo najväčší obnos peňazí. Metóda/metódy, ktoré hovoria o tajomných silách a zázračných účinkoch, je vždy krajne podozrivá. Každý človek by preto mal starostlivo a dôkladne uvažovať, či vôbec zverí svoje zdravie do rúk liečiteľa a pokiaľ sa rozhodne tak učiniť, mal by mať dostatok informácií. Uvedené možno ilustrovať na príklade alternatívnej „liečby“ rakoviny, kde za sedenie plného tlieskania a lúskania, ktorých účelom mala byť liečba onkologického ochorenia, pacient zaplatil cca 250 €.

Okrem spomenutého rizika finančnej náročnosti alternatívnej liečby prichádza do úvahy aj zdravotné riziko, a síce, že po čase sa môže alternatívna medicína preukázať ako úplne/čiastočne neúčinná, pričom už môže byť na odvrátenie negatívneho následku, najmä pri závažných ochoreniach neskoro. Takýmto príkladom môže byť nedávno zverejnené úmrtie pacienta trpiaceho na leukémiu, na ktorú aj v bolestiach skonal. Odmietol klasickú liečbu a vybral si alternatívny spôsob liečenia, čo sa mu stalo aj osudným. Pacient sa liečil v spoločenstve, kde sa ho ujal samozvaný guru, ktorý sa tváril, že pacienta liečil. Po pár dňoch guru rodičom pacienta zavolal, aby si po neho prišli, že je na 80 % zdravý. Pacient však zomrel priamo pred sídlom organizácie v rukách svojich rodičov [5]. Podľa názoru, ktorý zastáva vedecká medicína, nie