Právna úprava prehliadok mŕtvych a výkonu pitiev

Oznamovacie povinnosti pri úmrtí

Právna úprava prehliadok mŕtvych tiel je obsiahnutá v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) v ustanoveniach § 41 až 43.

Zákon o zdravotnej starostlivosti ukladá každej osobe, ktorá sa dozvedela o úmrtí mimo zdravotníckeho zariadenia alebo našla mŕtve telo, povinnosť bezodkladne oznámiť túto skutočnosť najbližšiemu poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Túto povinnosť osoba nemá v prípade, ak oznámila úmrtie alebo nájdenie mŕtveho tela útvaru Policajného zboru alebo ošetrujúcemu lekárovi zomrelého.

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorému bolo oznámené úmrtie, je podľa zákona o zdravotnej starostlivosti povinný úmrtie bezodkladne oznámiť blízkym osobám zomrelého. Kto je blízkou osobou upravuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v § 116. Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Ak poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti nie sú známe blízke osoby zomrelého, je povinný oznámiť úmrtie obci príslušnej podľa miesta trvalého alebo prechodného pobytu zomrelého. Ak nie je známy ani trvalý alebo prechodný pobyt zomrelého, úmrtie sa oznamuje obci, v ktorej má miesto prevádzkovania zdravotnícke zariadenie, ktorému sa úmrtie oznámilo.

Rovnaké oznamovacie povinnosti má poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v prípade, ak k úmrtiu došlo v zdravotníckom zariadení. Ak poskytovateľ nemá informácie o blízkych osobách, ani informácie o mieste trvalého alebo prechodného pobytu zomrelého, oznamuje úmrtie obci, v ktorej má miesto prevádzkovania zdravotnícke zariadenie, v ktorom došlo k úmrtiu. Úmrtie v zdravotníckom zariadení v prípade osoby, ktorá sa liečila v súvislosti s úrazom, poškodením zdravia zavineným inou osobou alebo otravou, je poskytovateľ povinný oznámiť aj príslušnému útvaru Policajného zboru.

Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je zároveň povinný bezodkladne oznámiť každé úmrtie v zdravotníckom zariadení, ako aj úmrtie mimo zdravotníckeho zariadenia, ktoré mu bolo oznámené, Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Úrad pre dohľad“).

Oznamovacie povinnosti pri úmrtí upravuje aj zákon č. 131/2010 Z. z. o pohrebníctve (ďalej len „zákon o pohrebníctve“), ktorý ukladá poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a poskytovateľovi sociál­nej služby v zariadení sociálnych služieb s celoročným pobytom (ďalej len „poskytovateľ sociál­nej služby“) povinnosť oznámiť bezodkladne úmrtie osoby blízkej osobe mŕtveho; ak takých osôb niet, úmrtie sa oznamuje obci príslušnej podľa miesta trvalého pobytu; ak nemožno zistiť miesto trvalého pobytu mŕtveho, úmrtie sa oznamuje obci, v ktorej došlo k úmrtiu. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti a poskytovateľ sociálnej služby majú zároveň povinnosť viesť záznam o oznámení úmrtia blízkej osobe alebo obci, ktorého vzor je prílohou zákona o pohrebníctve.

Zákon o zdravotnej starostlivosti a zákon č. 154/1994 Z. z. o matrikách v znení neskorších predpisov ukladá lekárovi, ktorý vykonal prehliadku mŕtveho tela, povinnosť bezodkladne oznámiť úmrtie príslušnému matričnému úradu, a to najneskôr do troch pracovných dní po prehliadke mŕtveho. V prípade podozrenia, že úmrtie bolo spôsobené trestným činom alebo samovraždou, alebo ak ide o úmrtie cudzieho štátneho príslušníka, je prehliadajúci lekár povinný oznámiť úmrtie aj príslušnému útvaru Policajného zboru. Zároveň zákon ustanovuje každej osobe povinnosť poskytnúť lekárovi, ktorý prehliada mŕtve telo, informácie o okolnostiach, za ktorých došlo k úmrtiu.

Ak bola osoba v čase úmrtia nakazená nebezpečnou chorobou, prehliadajúci lekár je podľa zákona o pohrebníctve povinný túto skutočnosť bezodkladne oznámiť regionálnemu úradu verejného zdravotníctva telefonicky, elektronickou poštou alebo kuriérom. Podľa metodického usmernenia Úradu pre dohľad, nebezpečnou chorobou sú cholera, mor, žltá zimnica, škvrnitý týfus, hemoragické horúčky, priónové ochorenia typu Creutzfeldt Jacobovej choroby alebo iné vysokovirulentné prenosné ochorenia.

Zabezpečenie prehliadok mŕtvych

Prehliadky mŕtvych tiel na území Slovenskej republiky zabezpečuje podľa zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotných poisťovniach“) Úrad pre dohľad, ktorý na túto činnosť vydáva lekárom písomné poverenia. Zákon nevymedzuje okruh lekárov, ktorí majú byť poverení výkonom prehliadky mŕtveho tela. Úrad pre dohľad poveruje touto činnosťou najmä všeobecných lekárov pre dospelých, všeobecných lekárov pre deti a dorast, lekárov vykonávajúcich lekársku službu prvej pomoci (ďalej len „LSPP“) a lekárov, ktorí sú zamestnancami ústavných zdravotníckych zariadení. Úrad zabezpečuje prehliadky mŕtvych tiel mimo zdravotníckych zariadení v prvom rade lekármi, ktorí majú záujem o výkon tejto činnosti. V okresoch, v ktorých sa prevádzkuje LSPP, Úrad pre dohľad spravidla zabezpečuje výkon prehliadok prostredníctvom lekárov slúžiacich v LSPP. V okresoch, kde sa nevykonáva LSPP a lekári nemajú dobrovoľný záujem vykonávať prehliadky, úrad zabezpečuje prehliadky mŕtvych tiel určením povereného lekára. Lekári, ktorí sú zamestnancami ústavných zdravotníckych zariadení, môžu pri úmrtí v tomto zariadení vykonať prehliadku mŕtveho tela za podmienky, že neboli ošetrujúcimi lekármi, lekármi na oddelení, na ktorom pacient zomrel, ani operatérmi, anestezio­lógmi, alebo konziliármi zomrelého počas poslednej hospitalizácie. Prehliadky mŕtvych tiel zabezpečuje Úrad pre dohľad aj lekármi súdnolekárskych a pato