Fiktívne rozhodnutie a odmietnutie sprístupnenia informácie na žiadosť

Postup povinnej osoby pri vybavovaní žiadosti o informáciu

Podľa Čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Rozsah a podmienky tohto Ústavou SR garantovaného práva upravuje predovšetkým zákon o slobode informácií.

Ministerstvo zdravotníctva SR ako ústredný orgán štátnej správy a ÚDZS ako právnická osoba, ktorej bola zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou“) zverená právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, ako aj ďalších povinných osôb so zákonnou pôsobnosťou v oblasti zdravotníctva pri sprístupňovaní informácií podľa zákona o slobode informácií, sú povinné vybaviť žiadosť bez zbytočného odkladu, najneskôr v lehote do ôsmich pracovných dní. Zo závažných dôvodov, za ktoré sa pokladá vyhľadávanie a zber požadovaných informácií na inom mieste, ako je sídlo povinnej osoby vybavujúcej žiadosť, vyhľadávanie a zber väčšieho počtu oddelených alebo odlišných informácií požadovaných na sprístupnenie v jednej žiadosti, preukázateľné technické problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií, o ktorých možno predpokladať, že ich možno odstrániť v rámci predĺženej lehoty, môže byť táto lehota povinnou osobou predĺžená o ďalších osem pracovných dní.

Medzi úkony súvisiace s postupom vybavenia žiadosti o informácie patrí: zaevidovanie žiadosti, pridelenie jedinečného spisového čísla a záznamového čísla vygenerovaného počítačovým registratúrnym programom, preskúmanie jej náležitostí a prípadná výzva žiadateľovi o doplnenie žiadosti. Ďalej príprava a zhromažďovanie podkladov na sprístupnenie informácií alebo na vydanie rozhodnutia o odmietnutí sprístupnenia informácií, predĺženie lehoty za zákonom stanovených podmienok, a samotné sprístupnenie informácií alebo vydanie odôvodneného písomného rozhodnutia o odmietnutí sprístupnenia informácií z dôvodu ochrany utajovaných skutočností, ochrany osobných údajov, ochrany osobnosti a osobných údajov, ochrany obchodného tajomstva podľa § 8 až § 10 zákona o slobode informácií, ako aj z ďalších dôvodov uvedených v § 11 zákona o slobode informácií.

Obmedzenia práva na informácie povinná osoba vykonáva tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Ak pominie dôvod nesprístupnenia informácie, povinná osoba musí sprístupniť informáciu žiadateľovi.

Povinná osoba sprístupní žiadateľovi informáciu požadovaným spôsobom, najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou (§ 16 ods. 1 zákona o slobode informácií).

Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 zákona o slobode informácií v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok (§ 18 ods. 1 zákona o slobode informácií).

Podľa Uznesenia NS SR z 27. novembra 2013, sp. zn. 7 Sži 7/2013: „Žiadosť o poskytnutie informácií podľa § 14 ods. 4 zákona o slobode informácií je podaná až dňom, keď bola oznámená povinnej osobe. Nepostačuje, aby sa povinná osoba dozvedela iba o jej podaní, ale musí poznať jej obsah. Až odo dňa, v ktorom môže poznať jej obsah, dochádza aj k začatiu konania o poskytnutie informácií podľa zákona o slobode informácií.“

Podľa rozsudku NS SR, sp. zn. 2 Sžo 190/2008 z 27. mája 2009: „Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii, a ktoré je povinná na žiadosť poskytnúť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, a to nebolo a nie je účelom zákona o slobode informácií.“

Fiktívne rozhodnutie

Právna fikcia finguje právnu skutočnosť, ktorá v skutočnosti nenastala. Na rozdiel od právnej domnienky, ktorá môže, ale nemusí zodpovedať skutočnosti.

„Z hľadiska právnej teórie je fikcia právnou skutočnosťou. Právne skutočnosti môžeme posudzovať podľa viacerých kritérií. Podľa miery dôkazu sa právne skutočnosti delia na:
      • dokázané, ktoré možno dokázať zákonom ustanoveným spôsobom a ich existencia bola takto preukázaná,
     • skutočnosti známe (notorické), t. j. známe subjektom z bežného života (všeobecne známe) a známe orgánom verejnej moci z ich činnosti (úradne známe),
     • skutočnosti predpokladané (prezumované), kam zaraďujeme aj problematiku vyvrátiteľných a nevyvrátiteľných domnienok a fikcií.“ [1]

Povinná osoba ako správny orgán predchádza vydávaniu fiktívneho rozhodnutia, ktoré sa označuje za nezákonné rozhodnutie, najmä dôsledným dodržiavaním zásady legality podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“) – povinnosť postupovať v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a § 32 ods. 1 až 3 SP, podľa ktorého správne orgány sú povinné zistiť presne a úplne skutočný stav veci, a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Fiktívnemu rozhodnutiu správny orgán predchádza aj dôslednou aplikáciou § 46 SP pojednávajúcom o konformite rozhodnutia správneho orgánu v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a jeho vydaní príslušným orgánom, ako aj povinnosti podľa § 47 ods. 1 až 3 SP uvádzať formálne a obsahové náležitosti pri vydávaných rozhodnutiach (výrok, odôvodnenie a poučenie).

Fiktívne rozhodnutie je upravené v § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií. Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu (vydala tzv. fiktívne rozhodnutie)