Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Kazuistiky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a právna istota
Dátum: Rubrika: Právo
Povinnosť postupovať lege artis v slovenskom právnom systéme definuje ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“), podľa ktorého (cit.): „Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.“ [1]
Niektoré kroky lekárov, ktoré sa dajú definovať ako evidentné pochybenia – sú samozrejme posudzované Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „Úrad“), súdnymi znalcami alebo (prostredníctvom nich) súdmi ako postup non lege artis. Čo však s komplikáciami, ktoré pacientovi predĺžili samotnú rekonvalescenciu alebo pobyt v nemocnici – ide aj v tomto prípade o postup non lege artis?
Táto otázka je rozporuplne vnímaná právnou vedou aj praxou. Existujú názory, že každá diagnóza pacienta je len hypotéza – tzn. všetky do úvahy pripadajúce postupy sú postupmi lege artis. Opačne v súlade s koncepciu lege artis sensu largo je niekedy považovaný za správny postup vždy len jeden, a to ten skutočne správny.
K uvedenej problematike je možné poukázať aj na citáciu z často opisovanej kauzy pacienta Fakultnej nemocnice v N., ktorému bola operovaná nosová priehradka a dôsledkom postupu non lege artis bol pacient v bdelej kóme (cit.): „Bez akýchkoľvek pochybností z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že postup odporcu pri operácii navrhovateľa v 1. rade podľa jednoznačnej mienky znalcov bol v zásadnom rozpore s postupom „lege artis“, to znamená, v rozpore s postupmi, ktoré určujú štandardy medicínskych výkonov, medzi ktoré patrí i náležitý monitoring pacienta a to najmä vtedy, keď je pacient uvedený do celkovej anestézie a na jeho tele je vykonávaná chirurgická operácia.“ [2]. V tomto prípade bol pod pojem lege artis podradený aj náležitý monitoring, a teda manažment pacienta. [3]
Okrem súdu je primárnym orgánom, ktorý sa venuje otázkam postupu lege artis Úrad. Tendencie rozhodovacej činnosti sa dajú vyčítať aj z každoročných kazuistík, ktoré môžu slúžiť ako manuál na účely zjednocovania postupov zdravotníckych pracovníkov alebo aj príslušných pobočiek Úradu. Na účely tohto sumarizujúceho článku sa pozrieme na prípady uvedené v ostatných dvoch vydaných ročníkoch 2014 a 2015.
Prvým rozoberaným prípadom je kazuistika „Nesprávny manažment pacientky s mediastinitídou po intubácii“. Už samotný titul privádza k hypotéze, že aj Úrad považuje manažment pacienta za prvok, ktorý musí za každých okolností byť vykonaný správne, aby postup poskytovateľa bolo možné hodnotiť ako postup správny. Nedostatky konštatované v tomto prípade boli nasledovné (cit.): „Manaž
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Bezplatný odpovedný servis pre predplatiteľov
Vaše otázky môžete zadať na www.otazkyodpovede.sk.
