Odvolacie konanie podľa Civilného sporového poriadku

Aj vďaka tomu, že dokazovanie v konaniach, ktoré sa týkajú napríklad škody na zdraví je zložité a založené na veľkom penze odborných vyjadrení a znaleckých posudkov, nachádzame v nich relatívne široký diapazón možností na interpretáciu v prospech toho, či oného účastníka konania (ktorého zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok označuje po novom sporová strana). V tomto článku sa budeme venovať situácii, keď sa prvostupňový okresný súd nevysporiada s procesnou situáciou k spokojnosti jednej zo sporových strán, a tá sa rozhodne nechať preskúmať rozhodnutie súdom II. inštancie, ktorým zväčša býva príslušný krajský súd podľa obvodu, v ktorom prvostupňový súd pôsobí. Schematicky poukážeme na osobitosti odvolacieho konania a na náležitosti, ktoré právny poriadok od odvolateľa požaduje.

Riadnym opravným prostriedkom proti meritórnemu rozhodnutiu je odvolanie. Právnu úpravu odvolania nachádzame v prvej hlave štvrtej časti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 355 (cit.): „Navrhovaná právna úprava odvolania v sporovom konaní vychádza z princípu neúplnej apelácie, odvolanie ostáva ako jediný riadny opravný prostriedok.“ [1] Odvolanie je zásadne prípustné proti rozsudku, no proti uzneseniu je prípustné len v prípade, ak to zákon výslovne umožňuje.

Čo sa týka subjektu, ktorému je podanie odvolania umožnené, okrem intervenienta alebo prokurátora v osobitných procesných situáciách, pôjde výhradne o procesnú stranu, ktorej nebolo v konaní vyhovené (§ 359 CSP). V prípade, ak nedôjde k zamietnutiu nároku v plnom rozsahu alebo k vyhoveniu žalobe na 100 % bude odvolanie v rozsahu neúspešnej argumentácie prístupné obom procesným stranám konania. Odvolanie je prípustné len proti výroku rozhodnutia a nikdy nie výlučne proti odôvodneniu rozhodnutia (§ 358 CSP). Býva častou chybou strán konania, ktoré nie sú kvalifikovane právne zastúpené, že sa koncentrujú na konkrétne tvrdenia z odôvodnenia rozhodnutia a tie následne v odvolaní rozporujú – uvedené robia aj napriek tomu, že vo výroku im súd vyhovel.

Procesnú situáciu, popis vykonaného dokazovania, argumenty sporových strán a právne posúdenie súdu nachádzame výlučne v odôvodnení rozhodnutia a je to práve odôvodnenie súdneho rozhodnutia, z ktorého sa dozvedáme odpoveď na otázku „prečo bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti“. V prípade podania odvolania, ktoré je smerované síce voči výroku sa odvolateľ musí koncentrovať na rozpory v právnom posúdení súdom a ním predloženou právnou argumentáciou. V tomto prípade ale nepôjde o „odvolanie voči odôvodneniu“, ale len o snahu zvrátiť výrok súdu poukázaním na nesprávnu úvahu alebo záver v súdnom rozhodnutí.

Na § 358 CSP kontinuálne nadväzuje § 202 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), k čomu sa hlási aj dôvodová správa k zákonu (cit.): „Navrhuje sa zotrvať na koncepcii, v zmysle ktorej sa odvolaním napáda len výroková časť rozhodnutia súdu prvej inštancie, čím sa preberá doterajšia právna úprava (§ 202 ods. 4 OSP).“ [2]Uvedené znamená, že aj rozhodovacia činnosť súdov a konštantná judikatúra k v súčasnosti už neúčinnému OSP bude aplikovateľná aj na nový právny stav. V tejto súvislosti je možné poukázať napríklad na Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 3. mája